Slovo „boháč“ sa v našich mysliach často spája s luxusom a nekonečnými ciframi na účte. Realita na Slovensku je však podstatne zložitejšia, pričom hranica, od ktorej sa človek cíti byť majetný, je veľmi individuálna. To, čo je bežný štandard v hlavnom meste, môže byť pre rodinu na strednom Slovensku vrcholom finančného úspechu. Aká je teda skutočná finančná situácia Slovákov? Koľko z nich je skutočne bohatých? Odpoveď na túto otázku prináša SITA.
Bankové dáta síce ukazujú, že priemerný zostatok na účtoch Slovákov sa pohybuje medzi 5 000 a 7 000 eurami, no tento údaj je skreslený. Úzka skupina ľudí s nadpriemernými príjmami a úsporami výrazne dvíha priemer, zatiaľ čo medián – teda hodnota, ktorú neprekračuje polovica vkladov – je citeľne nižší. Pre mnohé slovenské domácnosti je aj vytvorenie rezervy v niekoľkých stovkách eur veľkou výzvou.
Na druhej strane pyramídy stojí malá skupina (bohatých) ľudí, ktorá ovláda neúmerne veľkú časť národného bohatstva. Podľa odhadov vlastní najbohatšie jedno percento obyvateľstva až štvrtinu či dokonca tretinu všetkých finančných a hmotných aktív na Slovensku.
Tehly ako slovenské zlato
Pre drvivú väčšinu slovenských rodín je základným kameňom ich majetku vlastná strecha nad hlavou. Nehnuteľnosť, v ktorej bývajú, tvorí často až 80 až 90 percent hodnoty ich celkového majetku.
Zvyšných 10 až 20 percent pripadá na hotovosť, bankové vklady či iné investície. Vlastníctvo bytu či domu je vnímané nielen ako riešenie bývania, ale aj ako ochrana pred infláciou a v prípade prenájmu aj ako zdroj pasívneho príjmu.
Čoraz viac z nás investuje
Hoci Slováci boli dlho považovaní za konzervatívnych sporiteľov, ktorí uprednostňovali termínované vklady, v posledných rokoch je vidieť zmenu. Vďaka online platformám a rastúcej dostupnosti ETF fondov sa investovanie stáva čoraz bežnejšou témou.
Napriek tomu pravidelne investuje stále len menšia časť populácie a mnohí sa obávajú riskovať väčšie sumy. Pozitívom je však rastúca finančná gramotnosť, ktorá má potenciál v budúcnosti posunúť úspory Slovákov na vyššiu úroveň.
Sú devízou bohatých naozaj len čísla?
Áno aj nie. Finanční experti sa zhodujú, že skutočná hranica bohatstva nespočíva v konkrétnej sume na účte. Je to skôr stav, keď človek dosiahne finančnú pohodu a slobodu. To v praxi znamená niekoľko vecí – schopnosť bez stresu pokrývať bežné výdavky, mať vytvorenú núdzovú rezervu na úrovni 3 až 6 mesačných príjmov a vlastniť aktíva, ktoré sa časom zhodnocujú, namiesto toho, aby ležali na bežnom účte.
Byť bohatým teda nemusí znamenať vlastniť športové auto, ale mať pocit istoty a schopnosť venovať svoj čas a energiu tomu, čo človek považuje za zmysluplné.
Šetrenie je pre mnohých extrémne ťažké
Ako sme spomenuli vyššie, pre mnohých Slovákov je vytvorenie aj malej rezervy často extrémne náročnou, prípadne úplne nemožnou úlohou. Dôvodom sú pritom nie sú vždy iba nižšie platby, ale aj prísne ekonomické opatrenia štátu či makroekonomické faktory, ako je napríklad inflácia.
Rast cien, ktorý sa priamo spája s infláciou, je na Slovensku veľmi citeľný. Ako sme vás informovali v samostatnom článku na tomto odkaze, inflácia u nás v máji dosiahla až 4,1 percenta, čo predstavovalo najvyššiu hodnotu od decembra 2023. V porovnaní s aprílom sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 0,5 percenta, čo bol druhý najvyšší medzimesačný nárast v tomto roku.
V medziročnom porovnaní boli ceny vyššie vo všetkých dvanástich sledovaných kategóriách. Líšilo sa viac-menej len tempo rastu. Absolútne najpomalšie ceny rástli v oblasti bývania a energií, konkrétne o 2,8 percenta. Naopak, najdynamickejší rast vykázal segment vzdelávania, a to až o 10,2 percenta.
K celkovej inflácii výrazne prispeli aj drahšie služby. Ceny v reštauráciách a hoteloch stúpli o 8,8 percenta, hlavne vplyvom drahšieho stravovania (o viac ako 9 percent). Citeľne potom zdraželi aj iné tovary a služby (o 6,5 percenta), kde najviac poskočili ceny kaderníckych služieb, konkrétne o 10,6 percenta, a poistenia, až o 15 percent. K zdražovaniu prispela aj rekreácia a kultúra s 5-percentným nárastom, z aktorým stáli najmä nákladnejšie dovolenkové zájazdy.
Zdražovanie potravín a nealkoholických nápojov dosiahlo v máji najvyššiu úroveň v tomto roku, a to 3,9 percenta. Spomedzi deviatich potravinových zložiek zdraželo päť. Absolútnym skokanom boli oleje a tuky s medziročným nárastom o 21,7 percenta. Výrazne drahšie bolo aj ovocie (o 11 percent).
Naopak, niektoré potraviny si udržali nižšie ceny ako pred rokom. Zlacnelo najmä mäso (o 2 percentá) a zelenina (o 1,2 percenta). Veľmi výrazný vplyv na infláciu však mali naďalej extrémne drahé nealkoholické nápoje, ktorých ceny medziročne stúpli v priemere o 17,1 percenta (minerálne vody a sladené nápoje o 17,6 percenta, káva, čaj a kakao o 16,6 percenta).
