Nórsko rázne modernizuje svoju obranu kvôli rastúcim rizikám zo strany Ruska. Vzhľadom na súčasné geopolitické napätie označuje krajina bezpečnostné ohrozenie za najvážnejšie od konca druhej svetovej vojny a následne rozširuje ozbrojené sily, navyšuje obranné výdavky a investuje do novej vojenskej techniky. Prvýkrát v histórii vytvorila komplexnú národnú bezpečnostnú stratégiu, ktorá má krajinu pripraviť na potenciálne vojnové hrozby, hybridné útoky a ekonomické sabotáže.
Rekordné investície a zvýšenie armádnych kapacít
Nórsko tento rok vyčlenilo na obranu približne 110 miliárd nórskych korún (9,3 miliardy eur), čím prvýkrát prekonalo hranicu dvoch percent HDP, ktorú požaduje NATO. Pôvodný obranný rozpočet narástol oproti predchádzajúcim obdobiam až o 70 percent. Celkové investície na obranu plánované na najbližších dvanásť rokov majú dosiahnuť hranicu 600 miliárd nórskych korún (50,9 miliardy eur). Nórska vláda chce týmto spôsobom zaistiť dlhodobú odolnosť voči bezpečnostným krízam a posilniť svoju schopnosť obstáť v prípadnom konflikte s Ruskom.
Početný stav ozbrojených síl výrazne narastie zo súčasných viac ako 33 000 profesionálnych vojakov. Povinná vojenská služba, ktorá platí pre mužov aj ženy, sa rozšíri o tisícky regrútov ročne. Zatiaľ čo momentálne do armády ročne nastúpi približne 9 až 10-tisíc mladých Nórov, parlament už schválil navýšenie tohto počtu na približne 14-tisíc osôb. V praxi to znamená rast okolo 30 percent a predlžovanie trvania základnej vojenskej služby, ktoré sa bude pohybovať medzi 12 až 19 mesiacmi podľa vojenskej špecializácie.
Modernizácia zahrnie aj rozsiahle obstarávanie novej výzbroje. Armádu posilnia predovšetkým nové bojové tanky, moderné samohybné delostrelecké systémy, stíhačky novej generácie, ako aj široké spektrum dronov pre prieskum i bojové využitie. Vláda plánuje tiež nákup nových lodí vrátane šiestich fregát a moderných ponoriek, ktoré nahradia súčasnú šesticu starších lodí do desiatich rokov. Súčasťou modernizácie je navyše obnova infraštruktúry ako prístavov, letísk a ciest, aby krajina dokázala rýchlo prijať a rozmiestniť spojenecké jednotky zo štátov NATO.
Svalbard ako možný ohniskový bod konfliktu
Jeden z hlavných bodov obáv pre Nórsko predstavuje súostrovie Svalbard (Špicbergy), ktoré leží v strategicky citlivej oblasti Severného ľadového oceánu a ktoré má špecifický medzinárodný režim z roku 1920. Podľa tejto zmluvy musí zostať táto oblasť demilitarizovaná a otvorená pre hospodárske aktivity aj nad rámec Nórska. Rusko využíva svoje právo na hospodársku činnosť ťažbou nerastov v meste Barentsburg, čo však Nórov znepokojuje vzhľadom na rastúcu vojenskú prítomnosť ruských jednotiek v blízkej Murmanskej oblasti, kde sú rozmiestnené aj jadrové zbrane.
Nórska vláda sa obáva, že by Rusko mohlo zneužiť zmluvné ustanovenia a falošne obviniť Oslo zo snahy militarizovať súostrovie. Takýto krok by pre Moskvu mohol slúžiť ako zámienka na eskaláciu a vojenskú intervenciu, čo by zároveň otestovalo reakciu spojencov v rámci NATO.
Preto nórska stratégia jednoznačne definuje súostrovie Svalbard ako kľúčové miesto stability regionálnej bezpečnosti. Kontrola nad severnými námornými cestami a prístup k strategickým zdrojom surovín – ropy, zemného plynu a nerastov – sa totiž v ére prudkých klimatických zmien a postupného roztápania arktického ľadovca stávajú obzvlášť významné. Odporúčania expertov poukazujú na potrebu zachovať pripravenosť krajiny na rôzne formy hybridných hrozieb vrátane kybernetických útokov, informačných operácií a sabotáží.
Nový prístup k civilnej bezpečnosti štátu
V novej národnej bezpečnostnej stratégii nachádza svoje zastúpenie okrem vojenských hrozieb aj ochrana civilnej infraštruktúry. Nóri sa po 25 rokoch vracajú k povinnému budovaniu protileteckých krytov v nových stavbách, aby zabezpečili osobnú bezpečnosť obyvateľov v prípade leteckých útokov alebo iných mimoriadnych udalostí. Vláda tiež apeluje na ľudí, aby u seba doma mali zásoby vody a potravín najmenej na sedem dní. Občanov štátne orgány vyzývajú, aby si predstavili situáciu, kedy by boli dlhšie obdobie bez elektrickej energie a zásobovania pitnou vodou.
Naširoko koncipovaná stratégia národnej bezpečnosti spája vojenskú pripravenosť a zbrojenie s civilnou ochranou obyvateľstva, hospodárskou bezpečnosťou a snahou eliminovať kyberbezpečnostné riziká. Týmto opatrením Nórsko reaguje nielen na možné priame ohrozenie zo strany Ruska, ale aj na neistoty v rámci transatlantických aliancií a bezpečnostných partnerstiev. Experti na obrannú politiku hodnotia tento krok veľmi pozitívne, zdôrazňujúc, že bez spoľahlivej vonkajšej pomoci – najmä zo strany Veľkej Británie, Nemecka, Francúzska či škandinávskych susedov – by Nórsko len ťažko dokázalo ustáť prípadnú vojenskú konfrontáciu s Ruskom.
Tieto opatrenia prichádzajú vo chvíli, keď sa v Európe menia bezpečnostné priority. Konflikt na Ukrajine podľa nórskych odborníkov ukázal, že tradičný prístup Európy založený na minimálnych vojenských výdavkoch a relatívnej ľahostajnosti k obrane už nestačí na zvládnutie nových bezpečnostných reálií. Nórsko sa preto rozhodlo včas reagovať rozsiahlymi preventívnymi krokmi a hlbšou integráciou vlastnej bezpečnostnej politiky s opatreniami spojencov zo Severoatlantickej aliancie.
