Rast cien je na Slovensku pomerne bežný fenomén. V máji však zdražovanie prekročilo kritickú hranicu. Podľa čerstvých údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR, na ktoré upozornil denník Teraz.sk, dosiahla inflácia, respektíve jej medziročná miera, úroveň 4,1 percenta, čo bola najvyššia hodnota od decembra 2023. V porovnaní s aprílom sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 0,5 percenta, čo bol druhý najvyšší medzimesačný nárast v tomto roku.
Vážnosť situácie podčiarkuje skutočnosť, že v medziročnom porovnaní boli ceny vyššie vo všetkých dvanástich sledovaných kategóriách. Líšilo sa viac-menej len tempo rastu. Absolútne najpomalšie ceny rástli v oblasti bývania a energií, konkrétne o 2,8 percenta. Naopak, najdynamickejší rast vykázal segment vzdelávania, a to až o 10,2 percenta.
K celkovej inflácii výrazne prispeli aj drahšie služby. Ceny v reštauráciách a hoteloch stúpli o 8,8 percenta, hlavne vplyvom drahšieho stravovania (o viac ako 9 percent). Citeľne potom zdraželi aj iné tovary a služby (o 6,5 percenta), kde najviac poskočili ceny kaderníckych služieb, konkrétne o 10,6 percenta, a poistenia, až o 15 percent. K zdražovaniu prispela aj rekreácia a kultúra s 5-percentným nárastom, z aktorým stáli najmä nákladnejšie dovolenkové zájazdy.
Inflácia neobišla ani potraviny
Zdražovanie potravín a nealkoholických nápojov dosiahlo v máji najvyššiu úroveň v tomto roku, a to 3,9 percenta. Spomedzi deviatich potravinových zložiek zdraželo päť. Absolútnym skokanom boli oleje a tuky s medziročným nárastom o 21,7 percenta. Výrazne drahšie bolo aj ovocie (o 11 percent).
Naopak, niektoré potraviny si udržali nižšie ceny ako pred rokom. Zlacnelo najmä mäso (o 2 percentá) a zelenina (o 1,2 percenta). Veľmi výrazný vplyv na infláciu však mali naďalej extrémne drahé nealkoholické nápoje, ktorých ceny medziročne stúpli v priemere o 17,1 percenta (minerálne vody a sladené nápoje o 17,6 percenta, káva, čaj a kakao o 16,6 percenta).
Zaujímavý zvrat v doprave
Zaujímavý vývoj nastal v doprave. Hoci ceny pohonných látok boli stále o 8 percent nižšie ako pred rokom, tento pozitívny vplyv bol takmer úplne vymazaný dvojciferným zdražovaním dopravných služieb.
Ceny v cestnej osobnej doprave porástli o takmer 20 percent a v železničnej o necelých 12 percent. V súhrne tak odbor dopravy zaznamenal len minimálny medziročný nárast o 0,1 percent. V medzimesačnom porovnaní však doprava ako jediný odbor zlacnela, a to o 1,2 percenta, práve vďaka poklesu cien na čerpacích staniciach.
Môže byť ešte horšie
Inflácia čelí vysokému nárastu ako kvôli domácim, tak aj kvôli zahraničným faktorom. Do tej druhej kategórie rozhodne spadajú aj americké clá, ktoré predstavujú vážnu hrozbu ako pre slovenskú, tak aj globálnu ekonomiku.
Obzvlášť problematické je zdvojnásobenie dovozných ciel na oceľ, čo by pre európsky priemysel mohlo znamenať priam katastrofálne dôsledky. Keďže by európski výrobcovia de facto stratili prístup na lukratívny americký trh, prehĺbili by sa ich už existujúce problémy, ktoré sú späté s vysokými výrobnými nákladmi a silnou globálnou konkurenciou.
Výroba ocele je kľúčovým pilierom pre viaceré dôležité odvetvia, vrátane automobilového priemyslu či stavebníctva. Pokiaľ by teda oceliarsky priemysel v Európe skolaboval, ohrozilo by to nielen samotné hutníctvo, ale aj širokú sieť naviazaných priemyselných odvetví a v konečnom dôsledku aj celú hospodársku a bezpečnostnú infraštruktúru Európy.
Dopady by sa nepriamo, ale citeľne dotkli aj Slovenska, najmä automobilového priemyslu, ktorý je pre nás alfou a omegou. Slovensko patrí medzi najväčších výrobcov áut na obyvateľa na svete, pričom automobilky sú jedným z pilierov slovenskej ekonomiky. Produkcia áut si pritom vyžaduje veľké množstvo kvalitnej ocele, ktorá je základným materiálom pre karosérie, podvozky a ďalšie komponenty vozidiel.
Ak by skutočne došlo na 100-percentné zdražovanie, európsky oceliarsky priemysel by sa ocitol pod tlakom, pretože by prišiel o významnú časť odbytu a prebytočná oceľ by zostala na európskom trhu. To by mohlo spôsobiť jej cenové výkyvy, buď pokles v dôsledku nadmernej ponuky, alebo naopak rast cien, ak by európski producenti v dôsledku straty odbytu začali okliešťovať výrobu.
Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku.
