Finančná situácia mnohých slovenských domácností má veľmi ďaleko od dokonalosti. No hoci ide o de facto verejne známy fakt, málokto si uvedomuje, ako vážna táto situácia v skutočnosti je. Viac ako polovica rodín s deťmi žije od výplaty k výplate, čo je výrazne viac ako v prípade bezdetných párov. Ani v tejto skupine však veľká časť obyvateľstva nie je úplne spokojná – z ruky do úst žije asi 37 percent párov bez detí.
Tieto smutné údaje vyplývajú z prieskumu 365.bank, ktorý realizovala agentúra 2muse začiatkom septembra minulého roku na vzorke 1 015 respondentov, a na ktorý upozornili Správy STVR.
Podľa výsledkov prieskumu majú bezdetní ľudia síce menej napäté mesačné rozpočty, no ich výdavky sú vyššie. Pokiaľ ide o výšku finančnej rezervy alebo zhodnocovanie peňazí, sú na tom obe skupiny rovnako slabšie.
Ako uviedla vedúca PR a internej komunikácie banky Linda Gáliková, bezdetní síce vedia lepšie zvládať bežné mesačné náklady, no ich vyššia spotreba im bráni v tvorbe väčších finančných rezerv. Práve preto by sa podľa nej mali viac zamerať na sporenie a investovanie.
Zlá finančná situácia nevytvára priestor pre úspory
Rodiny s deťmi naproti tomu sužujú aj vyššie výdavky, čo priamo ohrozuje ich finančnú stabilitu. Pochopiteľne, v takej situácii je veľmi ťažké niečo ušetriť. Problémy s tvorbou úspor má až 56 percent rodičov, pričom u bezdetných párov je to 45 percent. To znamená, že napriek menej napätým rozpočtom sa bezdetným ľuďom darí udržiavať finančné zázemie podobne ako rodičom.
Neprehliadnite
Pokiaľ ide o základnú rezervu, čiže akési zadné vrátka vo výške šiestich mesačných platov, tú si dokázalo vybudovať iba okolo 40 percent párov s deťmi. Pri bezdetných pároch je to veľmi podobne.
Investovaniu peňazí sa venuje 36 percent rodičov a 39 percent bezdetných, no rozdiel je v prístupe k financiám. Zatiaľ čo bezdetní častejšie míňajú peniaze na osobnú spotrebu, rodičia svoje príjmy investujú do detí.
Prieskum ukázal aj to, že 60 percent bezdetných si dopraje drahšie veci, zatiaľ čo medzi rodičmi s deťmi je tento podiel 44 percent. Bezdetní majú zároveň väčšiu tendenciu priznať, že míňajú na nepotrebné výdavky.
Nie je to len o príjmoch
Podľa odborníkov nie je finančná stabilita len otázkou výšky príjmov, ale predovšetkým finančnej disciplíny a vedomých rozhodnutí o tom, ako svoje peniaze spravovať. Aj relatívne vysoký príjem môže byť neefektívne využitý, ak chýba systematické sporenie a rozumné plánovanie výdavkov.
Najviac ohrození nie sú seniori
Tieto štatistiky jasne ukazujú, že rodiny s deťmi sú po finančnej stránke veľmi zraniteľnou skupinou obyvateľstva. Sú na tom horšie ako seniori, ktorých štát často prezentuje ako skupinu najviac ohrozenú príjmovou chudobou.
Podľa dostupných dát sa v minulom roku v stave ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením nachádzalo až 980-tisíc Slovákov, čo v prepočte vychádza na zhruba každého šiesteho obyvateľa. Najviac ohrozené sú pritom domácnosti s nezaopatrenými deťmi, najmä tie neúplné, kde sa o dieťa stará iba jeden rodič.
Oficiálna hranica príjmovej chudoby pre jednočlennú domácnosť bola v minulom roku na úrovni 509 eur mesačne. Naproti tomu priemerný starobný dôchodok v tom období predstavoval 683,10 eura, čo znamená, že väčšina dôchodcov má príjem výrazne prevyšujúci hranicu (príjmovej) chudoby.
Podľa dostupných údajov bolo v minulom roku riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia vystavených 13,1 percenta dôchodcov, pričom celkový priemer pre celú populáciu bol 16,5 percenta. Z pohľadu príjmovej chudoby tak dôchodcovia nie sú najohrozenejšou skupinou. Práve naopak, sú na tom citeľne lepšie ako mnohé rodiny s deťmi.
Samozrejme, chudoba sa neprejavuje len v nedostatku príjmov. Dôležitým ukazovateľom je aj tzv. materiálová a sociálna deprivácia. Ide napríklad o neschopnosť zvládnuť nečakaný výdavok, zabezpečiť si dovolenku alebo kúpiť základné vybavenie domácnosti.
Takéto incidenty údajne zaznamenáva až 7,6 percenta populácie, najčastejšie práve rodiny s deťmi, kedže tie priebežne čelia vyšším nákladom a väčším výzvam ako dôchodcovia. Seniori sa v tejto štatistike vyskytujú podstatne menej frekventovane.
