Slováci, hoci za to často nie sú adekvátne finančne ohodnotení, sa dlhodobo považujú za pracovitý národ. No je tomu naozaj tak? Podľa údajov Eurostatu je to naozaj pravda. V porovnaní s priemerom Európskej únie (EÚ) odpracujú Slováci týždenne viac hodín, a teda sa radia medzi krajiny s výraznejším pracovným zaťažením. Zatiaľ čo priemerný počet odpracovaných hodín za týždeň v rámci EÚ bol v roku 2024 na úrovni 36 hodín, na Slovensku to bolo až 37,9 hodiny, informuje portál oPeniazoch.sk.
Aj keď Slovensko neobsadilo prvé priečky v rebríčku, jeho čísla ho radia do skupiny krajín s nadpriemerným pracovným zaťažením. V našom regióne nás predbehlo len Poľsko, ktoré s priemerom 38,9 hodiny týždenne obsadilo jednu z najvyšších pozícií v celej únii.
Česká republika skončila tesne za Slovenskom, konkrétne s hodnotou 37,8 hodiny, kým Maďarsko vykazuje 37,4 hodiny. Naopak, susedné Rakúsko patrí medzi krajiny s najnižším počtom odpracovaných hodín. Tam zamestnanci trávia prácou v priemere len 33,9 hodiny týždenne.
Najdlhšie v EÚ pracujú Gréci
Z detailnejšieho pohľadu na všetky členské štáty EÚ vyplýva, že najdlhšie pracovné týždne zaznamenali v roku 2024 Gréci. V Grécku pracovali ľudia v hlavnom zamestnaní priemerne až 39,8 hodiny týždenne. Za nimi nasledovalo Bulharsko (39,0 hodiny), Poľsko (38,9 hodiny) a Rumunsko (38,8 hodiny). Slovensko sa tým pádom zaradilo k hornej polovici krajín v rámci EÚ.
Na opačnej strane spektra sa nachádza Holandsko s najkratším priemerným pracovným týždňom – len 32,1 hodiny. K tomuto štandardu sa približujú aj ďalšie západné a severné krajiny ako Dánsko, Nemecko či už zmienené Rakúsko, ktoré všetky dosiahli rovnaký priemer, respektíve 33,9 hodiny.
Rozdiely nájdeme aj v jednotlivých odvetviach
Výrazné rozdiely sa ukazujú aj pri porovnaní rôznych hospodárskych odvetví. Najvyšší počet odpracovaných hodín v celej EÚ bol evidovaný v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove, kde pracovníci odpracovali v priemere 41,2 hodiny týždenne. Nasledovala ťažba a dobývanie s 38,8 hodinami a stavebníctvo s 38,7 hodinami.
Naopak, najkratšie pracovné týždne sa týkali činností domácností ako zamestnávateľov, kde priemer dosiahol len 26,7 hodiny. O niečo viac odpracovali ľudia vo vzdelávaní (31,9 hodiny) a v oblasti umenia, zábavy a rekreácie (32,9 hodiny týždenne).
