Organizácia Spojených národov upozornila v stredu, že existuje až 70-percentná pravdepodobnosť, že priemerná svetová teplota za obdobie rokov 2025 až 2029 prekročí kritickú hranicu oteplenia o 1,5 stupňa Celzia oproti obdobiu pred priemyselnou revolúciou (1850-1900). Táto hodnota predstavuje medzinárodne stanovený limit z Parížskej klimatickej dohody, ktorý má zabrániť najhorším dopadom klimatických zmien.
Blížiaci sa kritický limit oteplenia
Najnovšia výročná klimatická správa Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) varuje, že ročné priemerné teploty počas päťročného obdobia 2025 až 2029 majú dosiahnuť hodnoty od 1,2 do 1,9 °C nad historickým predindustriálnym priemerom. Podľa predpovedí zostavených britskou meteorologickou službou Met Office za účasti viacerých svetových vedeckých inštitúcií existuje vysoká pravdepodobnosť, že rekordne horúce roky 2023 a 2024 neostanú ojedinelými udalosťami.
Vlhkejšie podmienky sa predpokladajú napríklad v oblasti Sahelu, severnej Európy, Aljašky, severnej Sibíri a južnej Ázie. Naopak, región Amazonky bude podľa prognóz čeliť dlhodobému nedostatku zrážok. V Arktíde sa očakáva rýchlejšie otepľovanie ako je celosvetový priemer, čo spôsobí pokračujúci ústup ľadovej pokrývky najmä v oblasti Barentsovho, Beringovho mora a Ochotského mora.
Vedci zároveň prvýkrát zaznamenali síce nízke, no už nenulové riziko (jednopercentné), že v nasledujúcich piatich rokoch aspoň jeden kalendárny rok prekročí hranicu oteplenia o 2 °C nad predindustriálne obdobie. Je pravdepodobné, že toto riziko bude narastať analogicky s tým, čo nastalo pred dekádou, keď prvýkrát zaznamenali veľmi nízku šancu prekročenia 1,5-stupňovej hranice. Táto udalosť nakoniec nastala už v roku 2024.

Dôsledky oteplenia zasiahnu ekonomiku aj každodenný život
Podľa klimatológov každý ďalší nárast teploty o zlomok stupňa Celzia významne zintenzívni extrémne prejavy počasia, ako sú vlny horúčav, dlhodobé suchá, výdatné prívalové dažde či zrýchlenie topenia ľadovcov a morského ľadu. Už v súčasnosti zaznamenávajú krajiny na celom svete výrazné škody spôsobené dôsledkami klimatických udalostí. Najnovšie príklady sú smrteľné záplavy zaznamenané v Austrálii, Francúzsku, Alžírsku, Indii, Číne a Ghane či ničivé lesné požiare v Kanade.
Počas tohto mesiaca boli namerané extrémne tropické horúčavy, keď teploty v Číne stúpali nad 40 °C a Spojené arabské emiráty ohlásili až 52°C. Pakistan zasiahli nebezpečné silné veterné smršte po období intenzívnych horúčav.
Ekonómovia a vedci upozorňujú, že pokračovanie v súčasnej závislosti od fosílnych palív povedie k ešte vážnejším hospodárskym stratám. Experti vyzývajú vlády a súkromný sektor na zrýchlené znižovanie emisií CO2 a rázny prechod k čistejšej energetike. Bez zásadných a okamžitých zmien v tejto oblasti bude podľa odborníkov globálne hospodárstvo čeliť stúpajúcim nákladom a škodám spôsobeným extrémnymi klimatickými udalosťami.
Dlhodobé trendy nevzbudzujú optimizmus
Niekoľko vedeckých metód posudzuje dlhodobý trend oteplenia kombináciou údajov a modelových predpovedí. Jeden z prístupov uvádzaný WMO na základe pozorovaní predchádzajúcej dekády a projekcií do blízkej budúcnosti (obdobie 2015-2034) ukazuje, že aktuálne oteplenie Zeme už teraz dosahuje priemerne 1,44 stupňa Celzia. Európsky klimatický program Copernicus uvádza trochu konzervatívnejší údaj, podľa neho momentálne oteplenie predstavuje približne 1,39 °C, pričom cieľová hranica 1,5 stupňa by mohla byť prekročená najneskôr v polovici roku 2029.
Vedci zároveň pripúšťajú, že už o dva až tri roky sa podľa súčasného vývoja pravdepodobnosť prekročenia kritickej 1,5 °C hranice v nasledujúcom päťročnom období môže priblížiť takmer stopercentnej istote.
Táto situácia podľa odborníkov znamená, že je nevyhnutné prijať bleskové opatrenia vo všetkých sektoroch ekonomiky, aby sa predišlo drastickým a dlhodobým negatívnym dopadom na ekosystémy a kvalitu života miliárd ľudí na celom svete. Globálna spolupráca a radikálne zníženie emisií uhlíka sa preto v blízkej budúcnosti stanú nevyhnutnou prioritu nielen pre vlády, ale i pre firmy a investorov vo všetkých regiónoch sveta.