Už-už to vyzeralo, že sa Čína a USA rozhodli definitívne zakopať vojnovú sekeru. A skutočne k tomu došlo, keď sa dve ekonomické veľmoci dohodli na vzájomnom znížení dovozných ciel o 115 percent. No žiaľ, prímerie trvalo len chvíľu. Vzťahy medzi USA a Čínou sa znovu vyostrujú po tom, čo americký prezident Donald Trump verejne obvinil Peking z porušenia dohody o dočasnom znížení ciel. Na základe poznatkov TASR o tom informujú Aktuality.sk.
K tomuto vážnemu obvineniu došlo len krátko po tom, čo americký minister financií Scott Bessent priznal, že rokovania medzi Washingtonom a Pekingom sa znovu ocitli v slepej uličke. Konkrétne to uviedol v rozhovore pre Fox News.
90-dňový mier trval len pár dní
Najväčšie svetové ekonomiky sa pred polovicou mája dohodli na vzájomnom znížení dovozných ciel, ktoré v priebehu posledných rokov dosiahli astronomické sadzby. Deklarovali akýsi colný mier, a to na 90 dní. Toto obdobie malo vytvoriť priestor pre ďalšie obchodné rokovania o ekonomických bariérach.
Neprehliadnite
Pochopiteľne, výsledok rokovaní mnohých príjemne prekvapil a potešil. Priniesol totiž vytúžené uvoľnenie napätia na globálnom trhu, ktoré v posledných mesiacoch viac-menej len eskalovalo – destabilizovalo finančné trhy a vyvolalo vážne obavy zo spomalenia hospodárskeho rastu.
Americký obchodný zástupca Jamieson Greer potvrdil zníženie cla na čínsky tovar zo strany USA zo 145 percent na 30 percent, zatiaľ čo Čína odklepla zníženie colných sadzieb na americké výrobky zo 125 percent na 10 percent.
Neprehliadnite
Správa o dohode okamžite povzbudila finančné trhy. Americké akcie vykázali rast o viac ako 2 percentá, hongkonský index si pripísal takmer 3 percentá a európske vurzy zaznamenali rast približne o 0,7 percenta. Aj americký dolár reagoval posilnením. Investori tak vnímajú dohodu ako signál možnej stabilizácie globálneho obchodu.
Čína vo svojom oficiálnom vyhlásení označila výsledky rokovaní za „výrazný pokrok“ a vyjadrila nádej, že USA budú pokračovať v úsilí o nápravu „jednostranného zvyšovania ciel“.
Dokonca aj Svetová obchodná organizácia (WTO) ocenila dohodu ako pozitívny signál, ktorý môže mať globálny dosah, najmä pre najzraniteľnejšie ekonomiky závislé od stabilného medzinárodného obchodu.
Vzťahy sa opäť vyostrujú
Po pár týždňoch ale prichádza nečakaný zvrat. Trump na sociálnej sieti Truth Social oznámil, že podľa jeho slov Čína túto dohodu úplne porušila. Podrobnosti alebo konkrétne dôkazy však nezverejnil.
Na otázky médií reagoval obchodný zástupca USA Jamieson Greer, ktorý upozornil, že americký obchodný deficit voči Číne zostáva vysoký a Washington nevidí podstatné zmeny v čínskom správaní.
Nateraz nie je úplne jasné, akým spôsobom plánuje Trump „potrestať“ Čínu za porušenie obchodnej dohody. Jeho prejav však naznačil, že môže dôjsť k opätovnej eskalácii vzájomných obchodných sporov. Keďže aplikoval veľmi tvrdú rétoriku, je vysoko pravdepodobné, že USA zvažujú zvýšenie ciel, obmedzenie dovozu určitých čínskych tovarov, alebo nové sankcie, ktoré by ešte viac zasiahli čínske podniky.
Čo by to znamenalo?
Asi ani netreba hovoriť, že ak by Trumpova administratíva naozaj pristúpila k sprísneniu obchodných bariér voči Číne, mohlo by to mať výrazné globálne následky. Dve najväčšie ekonomiky sveta majú obrovský podiel na globálnom obchode a akýkoľvek vážny spor medzi nimi spomaľuje svetovú ekonomiku.
Opätovné zvýšenie ciel, prípadne zavedenie iných tvrdých opatrení, môže mať výrazný vplyv na globálnu ekonomiku. Došlo by predovšetkým k spomaleniu globálneho obchodu, keďže vyššie clá zvyšujú náklady na tovar, a tým znižujú jeho konkurencieschopnosť. Výsledkom by bol pokles objemu dovozu a vývozu, oslabenie medzinárodných dodávateľských reťazcov a celková strata dynamiky svetového hospodárskeho rastu.
Nepríjemným sprievodným javom by bol aj nárast inflácie. Vyššie náklady na dovážaný tovar by sa premietli do vyšších cien pre spotrebiteľov, najmä v Spojených štátoch, ale aj v iných častiach sveta, kde sú krajiny priamo alebo nepriamo závislé od americko-čínskeho obchodu.
V dôsledku rastúcej neistoty by firmy mohli odkladať svoje investičné rozhodnutia, čo by viedlo k zníženiu investičnej aktivity na globálnej úrovni.
V prípade Slovenska, ako malej a výrazne otvorenej ekonomiky, by sa tieto globálne otrasy prejavili najmä znížením dopytu po produktoch slovenského exportu. Slovenský priemysel, ktorý je úzko previazaný s nemeckou ekonomikou, by pocítil oslabenie zahraničného dopytu v automobilovom a elektrotechnickom sektore. To by mohlo negatívne ovplyvniť zamestnanosť, keďže tieto odvetvia tvoria u nás tvoria značnú časť pracovných miest.
Okrem toho by rastúca globálna neistota mohla spôsobiť odklad investícií zahraničných firiem na Slovensku, čím by sa spomalil prísun nového kapitálu a inovácií do krajiny. Nezanedbateľný vplyv by mohol mať aj vývoj na devízových trhoch. Zvýšené napätie by mohlo viesť k oslabeniu eura voči doláru, čo by na jednej strane mohlo krátkodobo podporiť slovenský export, ale zároveň by zdraželo dovozy tovarov a energií zo štátov mimo eurozóny.
