Slovenský dôchodkový systém stojí pred zásadnými zmenami, ktoré môžu zasiahnuť jeden z jeho hlavných pilierov. Analytici z iniciatívy Dáta bez pátosu varujú, že vláda, konkrétne Ministerstvo financií pod vedením Ladislava Kamenického, môže druhý pilier otvoriť a znížiť príspevky sporiteľov, čo by štátnemu rozpočtu prinieslo miliardové sumy.
Štát chce získať miliardy eur
Podľa analytikov z iniciatívy Dáta bez pátosu by už samotné zníženie odvodov do druhého dôchodkového piliera z aktuálnych 4 % na polovicu okamžite prinieslo do rozpočtu približne 400 miliónov eur ročne. Keby sa zníženie príspevkov prehĺbilo postupne o ďalšie percentá, príjmy štátu by mohli v roku 2026 dosiahnuť približne 600 miliónov eur, v roku 2027 až miliardu eur a v roku 2028 by presiahli 1,25 miliardy eur.
Celkovo by tieto opatrenia v rokoch 2025 až 2027 mohli priniesť až štyri miliardy eur, pričom podľa optimistických odhadov by táto suma mohla byť ešte o miliardu vyššia. Vláda by tak pomerne jednoducho získala prostriedky na potrebnú konsolidáciu verejných financií.
Analytici pritom upozorňujú aj na možnosť úplného otvorenia druhého piliera a presunu sporiteľov späť do prvého piliera. Ak by štát tento krok vhodne načasoval a podarilo by sa mu presvedčiť sporiteľov o výhodnosti návratu do štátneho systému, už v priebehu roku 2026 by rozpočet získal ďalšiu miliardu až dve miliardy eur. Ak by sa podobné opatrenie zaviedlo ešte tento rok, dodatočný príjem by mohol byť približne pol miliardy eur.
Druhý pilier ako riešenie krízy verejných financií
Vláda je nútená hľadať úspory všade, kde je to možné. Podľa aktuálneho cieľa konsolidácie má Slovensko do roku 2027 znížiť deficit verejných financií na 3,7 % HDP, čo znamená, že v priebehu troch rokov musí ušetriť približne štyri percentá HDP. V absolútnych číslach ide o čiastku až šesť miliárd eur.
Druhý dôchodkový pilier je podľa analytikov v tomto ohľade lákavým zdrojom. Práve tento pilier totiž poskytuje štátu relatívne jednoduchú možnosť, ako výrazne zvýšiť príjmy bez toho, aby vláda musela siahnuť na politicky citlivé opatrenia, ako sú sociálne dávky, dotácie na energie alebo trináste dôchodky.
Príťažlivosť takéhoto kroku pre ministerstvo financií je o to väčšia, že v nedávnej minulosti zaznamenali dôchodkové fondy druhého piliera pokles hodnoty aktív približne o dve miliardy eur. Štát si je však vedomý toho, že ak by s otvorením piliera počkal do obdobia stabilizácie alebo dokonca rastu akciových trhov, efekt by bol ešte výraznejší a prílev prostriedkov do štátneho rozpočtu by bol ešte vyšší.
Analytici varujú pred vážnymi dôsledkami
Napriek tomu, že otvorenie druhého piliera môže krátkodobo pomôcť verejným financiám, analytici upozorňujú na vážne riziká. Podľa nich ide o opatrenie, ktoré môže zásadne poškodiť dôchodkové úspory tisícov Slovákov. Druhý pilier bol totiž vytvorený práve s cieľom stabilizovať budúce dôchodky a znížiť závislosť obyvateľov od štátneho systému, ktorý je dlhodobo deficitný.
Prečítajte si tiež
Iniciatíva Dáta bez pátosu zároveň zdôrazňuje, že vláda by mala namiesto podobných krokov pristúpiť k tvrdším opatreniam v iných oblastiach verejných výdavkov. Medzi navrhovanými opatreniami, ktoré by podľa nich mali byť prioritou, sú napríklad zrušenie štyroch štátnych sviatkov, redukcia trinástych dôchodkov na polovicu, obmedzenie výsluhových dôchodkov, zmrazenie platov ústavných činiteľov a skrátenie letných i zimných školských prázdnin o jeden týždeň.
Okrem toho navrhujú aj zrušenie benefitov vo verejnej správe nad rámec zákonníka práce a čiastočnú dereguláciu cien energií. Zlepšenie výberu dane z pridanej hodnoty by podľa nich tiež mohlo priniesť dodatočné príjmy až vo výške niekoľkých miliárd eur.
Analytici sa zhodujú na tom, že súčasná situácia je kritická a štát musí pristúpiť k rozhodným a rýchlym krokom. Dôchodkový systém by však podľa nich nemal byť prvou voľbou, pretože dlhodobé dôsledky môžu byť pre slovenských občanov výrazne negatívne.
