Ekonomická situácia Slovenska má ďaleko od dokonalej. Trápi nás veľmi zlý stav verejných financií, nízke platby, málo práce, rastúca inflácia, ako aj zvýšená daň z pridanej hodnoty (DPH) a transakčná daň. Mnohí sú pritom toho názoru, že veľký podiel na vine má Európska únia (EÚ). Podľa viacerých odborníkov je ale realita iná – presne opačná. Téme sa venuje portál Peniaze.sk.
Analytici z projektu Dáta bez pátosu sa rozhodli k tejto problematike vyjadriť priamočiaro a bez servítky – tvrdia, že Slovensko dnes funguje predovšetkým vďaka finančným injekciám od Bruselu, ako aj to, že vystúpenie z EÚ by pravdepodobne znamenalo stratu ekonomickej stability. Dokonca nevylučujú, že bez pomoci bloku by sme už čelili vážnemu kolapsu.
EÚ ako „žalár národov“
Diskusie o možnom vystúpení Slovenska z EÚ pred pár dňami opäť rozvíril predseda koaličnej SNS Andrej Danko, ktorý inštitúciu označil za “žalár národov” a otvorene spomenul myšlienku takzvaného slovexitu. Vyjadril sa tak v súvislosti s návštevou delegácie Európskeho parlamentu, ktorá prišla preveriť možné nezrovnalosti v čerpaní eurofondov. Podľa podozrení niektoré projekty získali finančné prostriedky neoprávnene.
Neprehliadnite
Aj keď sa diskusia o vystúpení z EÚ objavovala aj v minulosti, Dankove vyjadrenia posunuli tému do oveľa vážnejšej roviny. Analytici na túto iniciatívu okamžite reagovali detailnou analýzou, ktorá poukazuje na zásadnú úlohu, ktorú európske fondy zohrávajú v slovenskej ekonomike.
Eurofondy sú veľmi aktuálnou témou, keďže Nemecko zvažuje, že na úrovni EÚ navrhne, aby boli Slovensku odobraté. Ako dôvod udáva nepriaznivé smerovanie krajiny, presnejšie koaličnej vlády.
V ohrození je tiež Maďarsko, ktoré má vyplácanie časti eurfondov pozastavené už niekoľko rokov. Dôvodom je podozrenie z rozsiahlej korupcie alebo porušovania Charty základných práv EÚ.
Podľa agentúry Bloomberg Slovensko vyvoláva v Bruseli čoraz väčšie obavy. Dôvodom je, že naša vláda si osvojila konfrontačnú rétoriku voči EÚ a viac sa priklonila k maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi. Slovensko aj Maďarsko sú navyše obviňované z udržiavania vzťahov s Ruskom a to aj v čase, kedy Rusko aktívne napáda ukrajinské územie.
Slovensko stojí na kraji útesu
Teraz ale späť k pôvodnej téme. Analytici Ďalej upozorňujú, že deficit verejných financií sa v minulom roku neznížil, ale naopak zhoršil.
Potvrdzuje to aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť uvádza (RRZ), podľa ktorej sa rozpočtový deficit medziročne zvýšil o pol percentuálneho bodu. Pri hrubom domácom produkte na úrovni 130-miliárd eur predstavuje tento rozdiel približne 1,3-miliardy eur. Ide o peniaze, ktoré krajina prakticky spotrebovala bez tvorby dlhodobých aktív, čím sa dostala na pokraj finančnej nestability.
Analýzy ďalej upozorňujú na fakt, že od vstupu Slovenska do EÚ krajina prijala z eurofondov celkovo 42-miliárd eur, pričom príspevky do rozpočtu EÚ dosiahli 17-miliárd eur. Čistý prínos pre Slovensko tak predstavuje zhruba 25-miliárd eur, čo po prepočítaní na súčasnú hodnotu peňazí znamená prínos 30- až 35-miliárd eur.
Bez týchto zdrojov by Slovensko nemalo financie na vybudovanie a modernizáciu kľúčovej infraštruktúry. Analytici upozorňujú, že diaľnice, obchvaty, železnice, stanice, zariadenia sociálnych služieb pre seniorov, školy, škôlky, športoviská, projekty zalesňovania, čističky odpadových vôd, nemocnice, súdy, ako aj mnohé kultúrne centrá, by bez podpory z eurofondov vôbec nevznikli.
Čo by sa stalo, ak by sme opustili EÚ?
V prípade, že by Slovensko vystúpilo z EÚ, a teda stratilo prístup k eurofondom, rozpočtový deficit by sa zvýšil na úroveň 8 až 9 percent hrubého domáceho produktu (HDP), čo by nútilo krajinu financovať svoje záväzky formou drahších pôžičiek. Vyššie úrokové sadzby na dlh vo výške 60-miliárd eur by znamenali nárast nákladov na obsluhu dlhu o približne jednu miliardu eur ročne.
Ak by k tomu Slovensko muselo navyše financovať aj svoju obranu mimo NATO, rozpočtové zaťaženie by sa vyšplhalo ešte vyššie, potenciálne až na 10 percent HDP, čo by Slovensko mohlo uvrhnúť do situácie podobnej finančnej kríze v Grécku.
Výhľad na ďalšie roky nie je o nič optimistickejší. Európska únia plánuje v najbližších rokoch poskytnúť Slovensku pomoc v objeme 13- až 15-miliárd eur, čo by znamenalo ročný prínos približne 3-miliardy eur, teda opäť asi 2 percentá HDP.
Bez týchto peňazí by slovenská ekonomika čelila dlhodobému poklesu, keďže investície stagnujú, produktivita klesá a populácia už tri roky po sebe ubúda. Situáciu navyše komplikuje odmietavý postoj vlády k imigrácii, čím sa krajina sama ochudobňuje o možný prísun novej pracovnej sily.
Analytici upozorňujú aj na stabilizačnú úlohu eura. V prípade odchodu Slovenska z eurozóny by slovenská koruna pravdepodobne okamžite oslabila o približne 3 percentá, čo by mohlo spôsobiť turbulencie na finančných trhoch a ohroziť stabilitu verejných financií.
Už súčasné ekonomické ukazovatele Slovenska, ako sme spomenuli v úvode, nie sú priaznivé. Produktivita práce nerastie, korupcia neklesá, investície upadajú a demografické trendy sú negatívne. To všetko naznačuje, že ekonomická situácia by sa bez členstva v EÚ a eurozóne ešte viac zhoršila.
Vláda musí konať
Odborníci zároveň varujú, že korupcia, slabé investície a odchod kvalifikovanej pracovnej sily vedú k stagnácii a oslabeniu hospodárskeho potenciálu krajiny. Vláda podľa nich nedokáže riešiť zásadné problémy a orientuje sa na východ, čo len prehlbuje riziko ďalšej izolácie a ekonomického poklesu.
Výrazné upozornenie smeruje aj k politickým lídrom, ktorých kritici považujú za nekompetentných riadiť krajinu v súčasnej turbulentnej dobe. Podľa odborníkov sa Slovensko dostáva na nebezpečnú trajektóriu, ktorá môže ohroziť jeho doterajší rozvoj a stabilitu.
