Niektoré slovenské firmy objavili spôsob, ako sa šikovne a legálne vyhnúť zvýšenej, 23-percentnej sadzbe dane z pridanej hodnoty (DPH), ktorú štát nastavil začiatkom tohto roka, a namiesto toho poskytovať služby či predávať tovary len s 5-percentnou DPH. Takýto postup si verejne nárokuje napríklad firma Elwork z Martina, predávajúca elektroinštalačný materiál, ako aj stavebniny Turimex v neďalekých Sučanoch. Obe spoločnosti tvrdia, že ich výhodné cenové podmienky vyplývajú zo skutočnosti, že pôsobia ako registrované sociálne podniky, píše Denník N.
Tento typ podnikania má podporiť zamestnávanie znevýhodnených osôb a jeho cieľom je sociálny prospech. Vďaka tomu môžu tieto firmy uplatňovať zníženú sadzbu DPH vo výške 5 percent, ale iba pri určitých typoch činností.
Problém však nastáva vtedy, keď sa výhoda používa plošne na akýkoľvek tovar či službu, bez toho, aby vznikala pridaná hodnota alebo prebiehala aktivita, ktorá by reálne spadala pod sociálnu ekonomiku.
Odborníkom sa to nepáči
Ako upozorňuje daňová poradkyňa Mária Sameková zo Slovenskej komory daňových poradcov, znížená sadzba DPH sa môže uplatniť len pri tovare a službách, ktoré podnik vytvára v rámci aktivít sociálnej ekonomiky, teda hlavne tam, kde vzniká pridaná hodnota.
Ak však sociálny podnik iba nakúpi tovar a v nezmenenej forme ho predá ďalej, ide podľa nej o tzv. refakturáciu. V takom prípade by mal uplatniť základnú sadzbu DPH, teda aktuálne 23 percent, rovnako ako bežní obchodníci.
Dôvod je pritom celkom jednoduchý – ak by podnik mohol nakupovať s vyššou DPH a predávať s nižšou bez skutočnej práce či zásahu do tovaru, nielenže získava konkurenčnú výhodu, ale navyše sa aj neoprávnene obohacuje na úkor štátu. Daňový úrad by takýto postup pri kontrole s najväčšou pravdepodobnosťou neakceptoval.
Štát by aj zasiahol, no chýba mu zákon
Ministerstvo práce potvrdilo, že obe firmy, teda Turimex aj Elwork, majú priznaný štatút integračného verejnoprospešného podniku, a teda registrovaného sociálneho podniku. Zákon im umožňuje využiť niektoré výhody, no zároveň stanovuje, že zníženú DPH si môžu uplatniť len pri činnostiach, ktoré napĺňajú definíciu aktivít sociálnej ekonomiky.
Háčik je v tom, že presné vymedzenie týchto činností nie je uvedené v zákone, ale iba v metodickom výklade ministerstva. A ten má len odporúčací charakter. To znamená, že aj keď podnik poruší odporúčanie ministerstva, sankcia automaticky nehrozí. Každý konkrétny prípad musí posúdiť individuálne daňový úradník, čo v praxi znamená, že kontrola je nejednotná a často sa vôbec neudeje.
Kontroly sú vzácnosťou
Finančná správa údajne na otázky týkajúce sa kontrol uplatňovania zníženej DPH zo strany sociálnych podnikov neodpovedala. Zo štatistík však vyplýva, že až 67 percent daňových kontrol sa v roku 2025 sústredilo na nadmerné odpočty DPH, prevažne u veľkých subjektov. Sociálne podniky medzi prioritami nefigurujú.
Podľa Samekovej je aj to dôvod, prečo Slovensko patrí medzi krajiny s najväčšou daňovou medzerou pri DPH v celej EÚ – rozdielom medzi tým, čo by mal štát vybrať a čo reálne vyberie. Výnimky ako táto sú podľa nej jedným z dôvodov, prečo štátu pretekajú pomedzi prsty stovky miliónov eur.
Kde sa „diera“ využíva najčastejšie?
Obzvlášť populárny sa model so zníženou DPH stal v stavebníctve, kde je veľký objem peňazí a vysoké marže. Registrovaný sociálny podnik sa často stáva formálnym lídrom konzorcia, ktoré realizuje stavebnú zákazku. Tento podnik potom fakturuje všetky práce s 5-percentnou DPH, hoci reálnu činnosť vykonávajú subdodávatelia, ktorí nie sú registrovaní a nemajú nárok na zníženú sadzbu.
Týmto spôsobom sa výhoda formálne prenesie na c<elý reťazec firiem, ktoré by za bežných okolností museli fakturovať služby so sadzbou 23 percent.
Podľa Samekovej však takýto model porušuje základnú podmienku, že celý zisk sociálneho podniku sa musí použiť na jeho hlavný cieľ, čiže sociálne zamestnávanie. Ak sa väčšina zisku stratí vo fakturáciách subdodávateľom, ide podľa nej o zneužitie systému.
Pôvodne mali 10 % DPH, štát ju však znížil
No žiaľ, legislatíva v súčasnosti nie je nastavená tak, aby zneužívanie systému obmedzovala. Práve naopak, do istej miery tomu napomáha. Konkrétne v júli 2024 vláda upravila kritériá, na čo sa stali ešte benevolentnejšími.
Odstránila napríklad podmienku, že podnik nemá narušiť hospodársku súťaž, a zrušila obmedzenie, že predaj s nízkou DPH je možný len fyzickým osobám alebo verejnému sektoru. Navyše znižila sadzbu DPH pre sociálne podniky z 10 percent na 5 percent, zatiaľ čo základnú sadzbu zvýšila z 20 percent na 23 percent. Rozdiel medzi nimi sa tak prehĺbil z pôvodných 10 na 18 percentuálnych bodov, a to predstavuje významnú cenovú výhodu.
Podnik, ktorý si chce legálne uplatniť zníženú sadzbu DPH, však stále musí splniť viacero podmienok, a síce:
- Tovar alebo služba musia byť výsledkom činnosti v rámci aktivít sociálnej ekonomiky,
- firma musí mať priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku,
- 100 percent zisku po zdanení musí smerovať na hlavný cieľ podniku, najčastejšie na zamestnávanie znevýhodnených osôb.
V prípade, že subjekt nespĺňa niektorú z týchto podmienok, porušuje princípy systému.
Čo z toho vyplýva?
Aj keď sú sociálne podniky dôležitým nástrojom na podporu zamestnávania zraniteľných skupín, ich výhody sa v praxi čoraz častejšie využívajú na daňovú optimalizáciu. Mnohé firmy využívajú medzeru v zákone a nejasnosť výkladu v svoj prospech, čím deformujú trh a narúšajú hospodársku súťaž. Zatiaľ čo niektorí predávajú elektroinštalačný materiál alebo lyže s 5-percentnou DPH, iní, ktorí nemajú štatút sociálneho podniku, sú nútení predávať ten istý tovar o 18 percentuálnych bodov drahšie.
Kým štát nezačne dôslednejšie kontrolovať využívanie výnimiek a jasne nevymedzí, na čo sa môžu a nemôžu vzťahovať, bude sa táto prax pravdepodobne rozširovať. A štátna kasa bude naďalej prichádzať o peniaze.
