Európska únia pripravuje zásadné zmeny, ktoré od roku 2027 výrazne ovplyvnia rozpočty domácností. Súčasťou tzv. Zelenej dohody je nový systém obchodovania s emisiami, označovaný ako ETS2. Podľa nových pravidiel budú majitelia budov povinní platiť za emisie oxidu uhličitého (CO₂), ktoré vznikajú pri vykurovaní plynom, uhlím alebo vykurovacím olejom.
Po dvojročnom monitorovacom období (2025-2026) systém platieb odštartuje s maximálnou cenou 45 eur za tonu CO₂. Od roku 2030 už regulácia cenového stropu platiť nebude a cena emisných kvót sa stane závislou iba od trhového dopytu. V praxi to znamená, že náklady pre majiteľov starších, nezrekonštruovaných domov budú rásť čoraz rýchlejšie.
Staršie domy zaplatia desiatky eur navyše mesačne
Podľa analýz platformy Budovy pre budúcnosť, dopad na rozpočty domácností bude výrazný. Majitelia nezateplených rodinných domov môžu očakávať mesačné zvýšenie nákladov na vykurovanie až o 30 eur. Čiastočne zateplené domy by mohli platiť približne o 20 eur viac každý mesiac.
V bytových domoch bude tento dopad miernejší, no stále citeľný. Vlastníci bytov v starších panelových domoch bez izolácie si podľa odhadov priplatia okolo 10 eur mesačne. Rozdiel v dopadoch závisí od veľkosti nehnuteľnosti, typu paliva a kvality vykurovacieho systému.
Zateplenie ako jediná možnosť na zníženie nákladov
Experti zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry zdôrazňujú, že jedinou cestou ako významne znížiť nové poplatky, je komplexná rekonštrukcia budov. Tá zahŕňa zateplenie fasády, výmenu okien a modernizáciu vykurovacieho systému. Takáto obnova dokáže znížiť náklady na vykurovanie a zároveň aj emisie CO₂ o viac ako polovicu.
V súčasnosti na Slovensku existuje približne 144-tisíc nezateplených rodinných domov a vyše 115-tisíc bytových jednotiek, ktoré ešte čakajú na zásadnú renováciu. Celkové náklady na obnovu sa odhadujú na viac než päť miliárd eur.
Na financovanie obnovy má prispieť Sociálno-klimatický fond Európskej únie. Ten bude čiastočne financovaný práve z výnosov predaja emisných kvót v rámci ETS2. Členské štáty, vrátane Slovenska, budú musieť vytvoriť národné plány využitia týchto zdrojov. Očakáva sa, že dotácie môžu pokryť približne 40 percent nákladov na rekonštrukcie, zvyšok by mali financovať vlastníci formou pôžičiek či úspor.
Zvyšovanie cien energií mení aj trh s nehnuteľnosťami
Realitný trh už reaguje na pripravované zmeny. Domy a byty s nízkou spotrebou energie a dobrým energetickým certifikátom sa stávajú čoraz atraktívnejšie. Naopak, hodnota starých, energeticky náročných budov klesá.
Pri žiadostiach o hypotekárne úvery banky začínajú zohľadňovať vyššie prevádzkové náklady na vykurovanie, čo môže ovplyvniť celkovú výšku schválených úverov pre staršie nehnuteľnosti. Odborníci preto odporúčajú, aby vlastníci budov začali s plánovaním rekonštrukcií čím skôr, pokiaľ sú ešte dostupné dotácie z Programu Obnov dom a zvýhodnené pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania.
