Európska komisia (EK) oznámila, že podniká právne kroky voči viacerým krajinám Európskej únie (EÚ), medzi ktorými sa nachádza aj Česká republika. Ďalšími dotknutými štátmi sú Španielsko, Cyprus, Poľsko a Portugalsko. A dôvod? Komisia tvrdí, že tieto krajiny porušili povinnosti vyplývajúce z európskeho Digital Services Act (DSA), teda nariadenia o digitálnych službách. Situáciu rieši priamo prostredníctvom Súdneho dvoru EÚ, píše denník Pravda na základe informácií ČTK a TASR.
Základnou výhradou zo strany Komisie je, že uvedené štáty buď vôbec neurčili národného koordinátora digitálnych služieb, alebo týmto orgánom neudelili potrebné právomoci na plnohodnotné vykonávanie ich úloh.
Nariadenie DSA totiž požaduje, aby každý členský štát určil jedného alebo viacerých kompetentných orgánov, ktoré budú dohliadať na dodržiavanie pravidiel digitálnych služieb a zabezpečovať ich vymáhanie. Jeden z týchto orgánov mal byť do 17. februára 2024 oficiálne určený ako národný koordinátor digitálnych služieb (Digital Services Coordinator, DSC).
Funkcia koordinátora je pritom kľúčová pre efektívnu aplikáciu nariadenia v celej EÚ. Komisia pripomína, že len prostredníctvom národných koordinátorov je možné dosiahnuť jednotný dohľad nad implementáciou predpisov a zároveň podporiť spoluprácu medzi jednotlivými členskými štátmi a Bruselom.
DSA: O čo ide?
DSA je právny predpis EÚ, ktorého cieľom je vytvoriť bezpečnejší a transparentnejší online priestor pre všetkých používateľov internetu. Pôvodne bol prijatý v roku 2022, pričom jeho uplatňovanie stále prebieha.
Toto nariadenie sa vzťahuje na široké spektrum digitálnych služieb, ktoré prepájajú používateľov s obsahom, tovarmi alebo službami, vrátane online trhovísk, sociálnych sietí, webových platforiem a vyhľadávačov. Osobitné a prísnejšie pravidlá sa potom týkajú tzv. veľmi veľkých online platforiem a vyhľadávačov, čo je skupina, do ktorej spadajú napríklad Facebook (Meta), Google, TikTok alebo Amazon.
Hlavným účelom DSA je zamedziť šíreniu nelegálneho alebo škodlivého obsahu na internete, zabezpečiť lepšiu ochranu používateľov vrátane maloletých, posilniť kontrolu nad algoritmami a reklamou a zvýšiť zodpovednosť digitálnych firiem za to, čo sa na ich platformách deje.
Nariadenie zavádza viaceré kľúčové povinnosti pre online platformy, ako napríklad rýchle odstraňovanie nezákonného obsahu po upozornení, zverejňovanie pravidiel moderovania obsahu, zavedenie efektívnych mechanizmov pre nahlasovanie, sprístupnenie informácií o tom, ako fungujú odporúčacie algoritmy, a tiež transparentnosť reklamy.
Neprehliadnite
V čom žalované krajiny zlyhali?
Konkrétne Poľsko podľa EK doposiaľ neurčilo žiadny národný orgán, ktorý by zabezpečoval plnenie povinností v súlade s DSA. V prípade Českej republiky, Cypru, Španielska a Portugalska síce k určeniu koordinátora došlo, avšak bez toho, aby im boli zverené primerané kompetencie pre výkon ich funkcie. Práve toto majú byť vážne pochybenia, ktoré porušujú povinnosti vyplývajúce z európskej legislatívy.
V hľadáčiku EÚ je aj Maďarsko
Okrem týchto piatich krajín čelí právnym krokom zo strany Bruselu aj Maďarsko. V tomto prípade je však problémom niečo iné – EK tvrdí, že maďarské úrady si neplnia svoje záväzky týkajúce sa boja proti prevádzačstvu migrantov, čím porušujú právo EÚ.
Jadrom problému je nariadenie maďarskej vlády z apríla 2023, ktorým došlo k preklasifikovaniu trestov odňatia slobody za trestný čin prevádzačstva na tzv. „reintegračné zadržanie“. Na základe tohto opatrenia boli osoby odsúdené za prevádzačstvo prepustené z väzníc po odpykaní len časti trestu. Následne im bol stanovený termín 72 hodín na opustenie územia krajiny, aby si zvyšok trestu odpykali buď vo svojej krajine pôvodu, alebo v krajine predchádzajúceho pobytu.
Komisia je toho názoru, že takéto opatrenie závažne oslabuje schopnosť EÚ účinne zasahovať proti pašovaniu migrantov. Pravidlá Únie vyžadujú, aby všetky členské štáty zabezpečovali sankcie, ktoré sú nielen účinné, ale aj primerané a odrádzajúce.
Maďarská vláda tento krok odôvodňovala preplnenými väznicami a nedostatkom podpory zo strany EÚ pri ochrane vonkajších hraníc. V roku 2023 sa vo väzniciach krajiny nachádzalo približne 2 600 cudzincov pochádzajúcich zo 73 rôznych krajín, čo bolo približne 13 percent všetkých väzňov. Vláda tvrdila, že takáto situácia predstavuje neúmernú finančnú záťaž pre maďarských daňových poplatníkov.
Európska komisia však tento argument neakceptovala. Keďže komunikácia s maďarskými orgánmi nebola úspešná a nedošlo k náprave, EK sa rozhodla prípad postúpiť na Súdny dvor EÚ. Žaloba bola iniciovaná už v júli 2023, no až teraz sa pristupuje k finálnemu právnemu kroku.
