Slovensko zostáva vo finančnom rebríčku prosperity za rok 2025 na 24. mieste v rámci Európskej únie. Podľa Indexu prosperity zverejneného tento rok sa krajina ocitla v spodnej tretine európskeho rebríčka, pričom horšie dopadli už len Rumunsko, Bulharsko a Grécko.
Napriek miernym zlepšeniam v určitých oblastiach sa celková pozícia Slovenska nezmenila a ekonomická situácia vzbudzuje znepokojenie. Odborníci upozorňujú, že bez výrazných reforiem by Slovensko mohlo nasledovať nepriaznivý grécky scenár.
Slovenská ekonomika rastie pomaly, susedia výrazne napredujú
Z údajov zverejnených Slovenskou sporiteľňou vyplýva, že slovenská ekonomika vzrástla medzi rokmi 2019 až 2024 o približne 8 percent. Aj keď tento rast prevýšil celkový priemer Európskej únie na úrovni 5 percent, Slovensko výrazne zaostáva za konkurenčnými krajinami zo strednej a východnej Európy. Pre porovnanie, ekonomika Chorvátska sa za rovnaké obdobie zväčšila až o 19 percent a Poľsko či Bulharsko zaznamenali rast na úrovni 14 percent.
Lídrom Indexu prosperity je Švédsko, pričom z bývalých komunistických krajín najúspešnejšie obstálo Slovinsko, ktoré obsadilo 4. miesto. Výraznejšie pred Slovenskom sa umiestnilo Estónsko (13. miesto) aj susedné Česko na 15. mieste.
Slovensko tak v konkurencii okolitých štátov zatiaľ výrazne zaostáva a nedokáže dostatočne rýchlo reagovať na výzvy súčasnej modernej ekonomiky.
Prepady spôsobujú vysoké dane a nedostatok investícií
Obzvlášť problematické sú dane pre podnikateľské prostredie. Slovensko má v regióne najvyššiu sadzbu dane z príjmov právnických osôb na úrovni 24 percent. Spolu so zavedenou transakčnou daňou sa celkové daňové zaťaženie slovenských firiem razantne zvýšilo.
V tomto roku podniky odvedú až 5,6 miliardy eur na daniach, čo predstavuje medziročný nárast o 25 percent. Nasledujúci rok by daňové zaťaženie podnikateľov mohlo narásť o ďalších 8 percent, čo vytvára veľké bariéry pre budúce investovanie a ekonomickú konkurencieschopnosť Slovenska.
Okrem daňových bariér je Slovensko konfrontované aj s nízkou mierou úspor domácností. Zatiaľ čo slovenské rodiny si v roku 2024 odložili iba 5,9 percent svojich príjmov, priemerná miera úspor v EÚ dosiahla úroveň 14,5 percenta.
Navyše až polovicu finančných aktív držia Slováci v hotovosti alebo na bežných bankových účtoch, čo negatívne ovplyvňuje ich osobnú finančnú stabilitu a schopnosť efektívne investovať.
Nutné reformy pre vyhnutie sa gréckemu scenáru
Najhoršou vyhliadkou pre Slovensko je prípad Grécka, ktoré sa nachádza na poslednom mieste európskeho rebríčka prosperity a predstavuje živú ilustráciu dôsledkov zanedbania štrukturálnych reforiem či ponechania ekonomiky napospas krátkodobej fiškálnej politike.
Analytici a ekonomickí experti preferujú ako najlepšiu cestu k prosperite výraznú podporu startup ekosystému, investície do výskumných centier a prepojenie akademického sektora s podnikateľským prostredím.
Tento prístup úspešne funguje v takých krajinách ako Estónsko, Izrael či Spojené štáty americké a mohol by byť kľúčovým aj pre Slovensko.
Ak sa Slovensko týmto odporúčaniam neodhodlá a neurobí zásadné systémové zmeny na podporu podnikateľskej konkurencieschopnosti a rastu, riskuje ďalší pád v európskom rebríčku, a dokonca aj zvýšenie hrozby štátneho finančného kolapsu podľa gréckych kritérií. Budúcnosť ekonomiky a finančná bezpečnosť krajiny závisí od rýchlej implementácie potrebných reforiem.
