Európska komisia predstavila ambiciózny plán, podľa ktorého sa krajiny EÚ majú do konca roka 2027 úplne odstrihnúť od ruských energií. Dôvodom je rastúca bezpečnostná hrozba, keďže príjmy Ruska z predaja energií financujú vojenské operácie na Ukrajine. Súčasťou plánu je zákaz nových kontraktov na dodávky ruského plynu, ropy aj jadrového paliva.
Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré sú najviac závislé od ruskej energetiky, vrátane dodávok jadrového paliva pre elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a Mochovciach. Slovenská vláda vedená premiérom Robertom Ficom (Smer) však už vyjadrila obavy z možných ekonomických dopadov tohto kroku. Podľa Ficových vyjadrení, úplné odstavenie ruského jadrového paliva by vyžadovalo investície vo výške približne 20 miliárd eur, pričom kapacity by napriek tomu nestačili pokryť potreby krajiny.
Možné alternatívy k ruskému palivu
Napriek tomu, že slovenská vláda zatiaľ plánuje pokračovať v odberoch ruského paliva od spoločnosti Tvel, ktorá patrí pod štátny koncern Rosatom, Slovenské elektrárne (SE) už podnikajú prvé kroky k alternatívam. Kontrakt s Ruskom síce platí do konca roka 2026 s opciou do roku 2030, SE však zároveň podpísali dohody s americkým Westinghousom a francúzskym Framatome. Obe spoločnosti sľubujú dodávky neruského jadrového paliva od roku 2027.
Slovenské elektrárne zároveň rozširujú svoje skladovacie kapacity pre jadrové palivo v Jaslovských Bohuniciach, čo má zabezpečiť rezervy pre prípad problémov s dodávkami z Ruska. Práve skladovacie kapacity by mohli zmierniť prípadné dopady pri prechode na neruských dodávateľov.
Skúsenosti Českej republiky
Česká republika už napreduje v testovaní neruských alternatív. Spoločnosť ČEZ, prevádzkovateľ jadrových elektrární v Dukovanoch a Temelíne, úspešne testovala palivo od Westinghousu a tento rok plánuje prvé neruské dodávky pre obe elektrárne. V prípade Dukovian ide o podobné reaktory ako v slovenských elektrárňach, čo môže byť významným prínosom aj pre Slovensko.
Zložitejšia situácia v Dukovanoch ukázala, že príprava nového paliva pre ruské reaktory je technologicky náročná a časovo zdĺhavá. Napriek tomu je však preukázateľné, že prechod na neruské palivo je technicky možný a bezpečný, čo potvrdzujú aj skúsenosti Ukrajiny.
Cenové aspekty a dlhodobé riešenia
Otázkou ostáva cena neruského paliva. Analytici predpokladajú, že náklady na západné jadrové palivo budú vyššie oproti súčasným dodávkam z Ruska, najmä pre nutnosť vývoja a licenčných konaní.
V dlhodobom horizonte EÚ plánuje masívne investície do vlastnej produkcie jadrového paliva, no nové kapacity nebudú k dispozícii skôr ako začiatkom budúceho desaťročia.
Slovensko tak stojí pred veľkou výzvou, ako efektívne zvládnuť energetickú tranzíciu bez negatívnych dopadov na svoju ekonomiku a energetickú bezpečnosť.
