Tankovanie je pre mnohých slovenských motoristov celkom stresujúcou záležitosťou. Doba je neistá, čo znamená, že nikdy nevedia, aké ceny ich čakajú na čerpacích staniciach. Tie však aktuálne hlásia celkom dobré správy. Obľúbené palivá – benzín aj nafta – sú s ohľadom na posledný vývoj skôr priaznivé, pričom sa predpokladá, že inak tomu nebude ani v priebehu najbližších mesiacov.
Vývoj na ropnom trhu naznačuje, že ceny benzínu a nafty zostanú stabilné alebo dokonca ešte mierne klesnú, píše interez.sk. Tento trend prichádza pred letnou sezónou, ktorá tradične zvyšuje dopyt po pohonných látkach.
Benzín za 1,50 eura, nafta za 1,40 eura
Podľa analytikov by sa ceny pohonných látok na slovenských čerpacích staniciach v najbližších týždňoch nemali výrazne meniť. Napriek očakávanému rastu dopytu v súvislosti s dovolenkovým obdobím, ponuka na trhu zostáva dostatočne vysoká, s možnosťou ďalšieho rastu. To vytvára predpoklad pre udržanie, ba dokonca zníženie cien. Odhady predpokladajú, že ceny benzínu aj nafty môžu do konca mesiaca ešte mierne klesnúť.
Cena nafty by sa mala udržať okolo 1,40 eura za liter, s možnými minimálnymi výkyvmi smerom hore alebo dolu. Benzín by mal zostať stabilný na úrovni mierne nad 1,50 eura za liter. Tieto hodnoty znamenajú priaznivý vývoj pre motoristov v porovnaní s minulým rokom. Medziročne je nafta lacnejšia v priemere o 12 centov a benzín o 13 centov.
Tankujeme výhodne
Ceny palív na Slovensku dokonca patria medzi tie najvýhodnejšie v rámci Európskej únie (EÚ). Benzín je lacnejší o približne 12 centov v porovnaní s priemerom celej EÚ a o 17 centov lacnejší ako priemer v eurozóne (krajiny platiace eurom). Nafta je na tom podobne – oproti priemeru EÚ je lacnejšia o 10 centov a oproti priemeru eurozóny o 13 centov.
Stojí za zmienku, že v 19. kalendárnom týždni tohto roka sa ceny palív na Slovensku oproti predchádzajúcemu týždňu viac-menej nezmenili. Najbežnejší benzín natural 95 sa na čerpacích staniciach predával v priemere za 1,49 eura za liter, čo je najnižšia cena od septembra 2023. Motorová nafta zostala na úrovni 1,39 eura za liter.
Potešujúce sú však aj správy z okolitých krajín. V susednej Českej republike, ktorá zostáva najlacnejšou krajinou regiónu z hľadiska cien benzínu, sa predpokladá jeho cena tesne nad 1,35 eura za liter. Podobná cenová hladina by mala platiť aj v Poľsku. V Maďarsku, Chorvátsku a Slovinsku by sa cena benzínu mala pohybovať okolo 1,45 eura za liter, zatiaľ čo Rakúsko by malo zostať mierne drahšie, s cenou približne 1,50 eura za liter.
Leto má byť priaznivé
Z doterajšieho vývoja je zrejmé, že leto 2024 by nemalo priniesť pre motoristov žiadne nepríjemné prekvapenia v podobe zdražovania. Práve naopak, existuje reálna šanca, že ceny pohonných látok sa ešte pred vypuknutím dovolenkovej sezóny mierne znížia. Tento vývoj je dôsledkom kombinácie stabilnej svetovej produkcie ropy, dostatočných zásob a zatiaľ neeskalovaných geopolitických rizík.
Čo presne sa deje?
Lacnejšie tankovanie v dohľadnej dobe majú podľa odborníkov priniesť viaceré globálne zmeny v ropnom priemysle, ako aj stupňujúce sa geopolitické napätie a vnútorné rozpory v OPEC-e.
Jeden z hlavných motorov rastu americkej ťažby ropy, teda Permská panva na juhu USA, začína po dvoch dekádach intenzívnej ťažby vykazovať známky vyčerpania. Toto rozsiahle ložisko, ktoré sa rozprestiera medzi Texasom a Novým Mexikom, dnes produkuje viac ako polovicu celkovej ropy v USA. Ak by bola samostatným štátom, stala by sa štvrtým najväčším producentom ropy na svete.
Permská panva pozostáva z dvoch hlavných rezervoárov, menovite Midland a Delaware. Prvý z nich je už vyťažený z dvoch tretín, druhý má ešte približne polovicu kapacity k dispozícii. Ani najmodernejšie technológie nedokážu úplne obísť geologické limity ložísk, a preto tempo rastu americkej produkcie postupne slabne. To otvára priestor pre rastúci vplyv OPEC-u na svetový trh.
OPEC, teda Organizácia krajín vyvážajúcich ropu, pritom plánuje navýšiť produkciu o 411 000 barelov denne (1 barel = 159 litrov). Pridajú sa najmä Rusko, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Kuvajt, Irak, Alžírsko, Kazachstan a Omán.
Kartel však zároveň čelí vnútorným sporom. Niektoré štáty totiž nedodržiavajú dohodnuté kvóty, čím poškodzujú krajiny, ktoré sa snažia pravidlá rešpektovať. Pochopiteľne, táto situácia buduje silné napätie, hlavne zo strany Saudskej Arábie, ktorá je v rámci OPEC-u kľúčovým hráčom.
Lacnejší benzín nevydrží
Z priaznivých cien benzínu a nafty sa však zrejme nebudeme radovať pridlho. V roku 2027 totiž Európska únia (EÚ) plánuje zaviesť nové podmienky v rámci svojej klimatickej politiky.
Kým v súčasnosti sú ceny benzínu a nafty ovplyvňované hlavne vývojom na svetových trhoch, od roku 2027 sa do popredia dostane úplne nový faktor, a síce systém obchodovania s emisnými povolenkami ETS II. Cieľom tohto systému je do rovnice zahrnúť aj emisie, ktoré vznikajú pri spaľovaní fosílnych palív v doprave či domácnostiach.
Základom systému ETS II je povinnosť nakupovať emisné povolenky za každú tonu CO2, ktorú spôsobia produkty ako benzín či nafta. A žiaľ, firmy, ktoré dodávajú tieto produkty na trh, budú musieť tieto dodatočné náklady premietnuť do koncových cien.
Pri očakávanej cene povolenky 200 eur za tonu CO2 by tak mohlo dôjsť k zdraženiu pohonných látok až o 60 centov na liter. Ak by sa súčasná priemerná cena 95-oktánového benzínu pohybovala okolo 1,50 eura, mohla by po zavedení ETS II narásť na 2,10 eura.
