Hľadanie vlastného bývania je na Slovensku čoraz náročnejšou a psychicky vyťažujúcou úlohou. A obzvlášť to platí pre bývanie v hlavnom meste – Bratislave. Dôvodom pritom nemusí byť nutne len slabá dostupnosť, respektíve nedostatočná ponuka, ale aj astronomické ceny. Pre mnohých ľudí sa strecha nad hlavou stáva nie symbolom bezpečia a domova, ale dlhodobým záväzkom voči banke.
Problém je v tom, že ceny nehnuteľností rastú rýchlejšie než príjmy obyvateľstva, pričom v Bratislave má byť situácia priam extrémne vážna. Ako píšu Správy STVR, naše hlavné mesto patrí medzi štyri najhoršie európske mestá z hľadiska dostupnosti bývania.
Podľa sociologičky Lýdie Grešákovej si priemerný Slovák na kúpu vlastnej nehnuteľnosti potrebuje odložiť až 13 ročných platov. Inak povedané, ak by si celý svoj príjem neodložene šetril len na bývanie, býval by vo vlastnom až po viac než desaťročí.
V praxi to však znamená vysoké hypotéky, ktoré ľudí zaťažujú na desiatky rokov, často až do dôchodku. Takýto model bývania prirodzene spôsobuje, že domov sa nevníma ako osobné útočisko, ale skôr ako bremeno – povinnosť splácať úver.
Od roku 2015 ceny bývania v celej Európskej únii (EÚ) stúpli v priemere o takmer 50 percent, pričom na Slovensku tento nárast dosiahol až 75 percent. Príčinou je kombinácia viacerých faktorov – od rastúcich cien stavebných materiálov, nedostatku pracovníkov v stavebníctve, cez nízky počet novopostavených bytov, až po slabú štátnu podporu výstavby cenovo dostupného bývania.
Veľa ľudí, málo bytov. Málo bytov, vysoké ceny
Prečo je na tom Bratislava tak zle? V hlavnom meste sa sústreďuje veľká časť pracovných príležitostí, školstva aj služieb, čo znamená, že dopyt po bývaní neustále rastie. Tento trend je potom ešte výraznejší vďaka presunu obyvateľov z vidieka.
No hoci dopyt výrazne rastie, ponuka mu nestíha – výstavba nových bytov žalostne zaostáva. Michal Pulman, vedúci oddelenia rozvoja bývania na Magistráte hlavného mesta, uviedol, že Bratislava ročne pridá približne 350 bytov. Pre porovnanie, priemer v rámci EU sa pohybuje okolo 500 bytov. Tento rozdiel ešte viac prehlbuje tlak na ceny a znižuje šance mladých ľudí osamostatniť sa.
Neprehliadnite
EÚ, hoci nemá priame právomoci v oblasti bytovej politiky, si je vedomá narastajúcej krízy a čoraz viac sa snaží podporovať členské štáty, a to nielen legislatívne, ale aj finančne a politicky. Príkladmi môžu byť vznik špeciálneho výboru pre riešenie krízy bývania či predstavenie plánu, ktorého cieľom je zdvojnásobiť objem eurofondov určených na výstavbu dostupného bývania. Toto sú dôležité krotky, ktoré môžu pomôcť mestám, ako je Bratislava, prekonať deficit.
Situácia je vážna, no dá sa riešiť
Róbert Sermek z kancelárie Európskeho parlamentu pripomína, že Bratislava, napriek tomu, že patrí medzi ekonomicky najrozvinutejšie regióny Európy, nemá nárok na klasické eurofondy či štrukturálne fondy, pretože prekročila hranicu tzv. „bohatosti“.
To však neznamená, že nemá prístup k iným nástrojom pomoci. Ako jedno z možných riešení navrhuje pôžičky z Európskej investičnej banky, ktoré by mohli byť použité priamo na výstavbu nájomných bytov.
Sociologička Lýdia Grešáková pritom upozorňuje na dosť znepokojivý jav – ubytovne, ktoré mali pôvodne slúžiť ako dočasné riešenie v krízových situáciách, sa stávajú dlhodobým miestom na bývanie. Vysvetľuje, že ľudia tam ostávajú aj niekoľko generácií, čo znamená, že deti sa rodia do prostredia, ktoré je preplnené, bez súkromia, bez perspektívy.
Ako jednu z alternatív navrhuje podporu komunitného bývania, ktoré by mohlo byť odpoveďou na súčasnú krízu. Ide o koncept, kde si obyvatelia zdieľajú časť priestorov a nákladov, čím sa znižuje celková finančná záťaž a zvyšuje dostupnosť.
Napokon stojí za zmienku, že štatistiky dostupnosti bývania na Slovensku často skresľuje fakt, že až 90 percent Slovákov žije vo vlastnom. Tento údaj však nezohľadňuje skutočnosť, že mnohí z nich bývajú v rodičovských bytoch alebo domoch – teda bývajú vo “vlastnom” len formálne, nie samostatne. V skutočnosti tak nie je zaručená nezávislosť ani dôstojnosť bývania, čo sa najmä v prípade mladých dospelých a rodín stáva čoraz väčším problémom.
