Zákon o transakčnej dani, ktorý na Slovensku začal platiť tento mesiac (od 1. apríla), vyvoláva čoraz väčšie ropaky a nejasnosti. Namiesto toho, aby legislatíva stanovovala jednoznačné pravidlá pre všetky dotknuté subjekty, jej formuláciu mnohí vnímajú ako právny chaos. A žiaľ, po novom sa vážnosť situácie ešte väčšmi prehĺbila, konkrétne po tom, ako Finančná správa (FS) a Ministerstvo financií (MF) SR začali zverejňovať vlastné výklady zákona, píše Denník N.
Jedným z hlavných problémov je nejasná definícia osobnej pôsobnosti zákona. Hoci stanovuje, že daň sa má týkať aj zahraničných firiem s aktivitami na území Slovenska, nikde presne nevysvetľuje, čo presne sa myslí pod „výkonom činnosti na Slovensku“.
Zákon má nové výklady. Vôbec však nepomáhajú
Rezort financií si tento pojem vykladá po svojom, čo vyvolalo veľkú vlnu neistoty. Podľa právnikov ide o vážne pochybenie, ktoré poukazuje na to, že legislatívny proces pri tvorbe zákona bol nedostatočný a nekvalitný. Navyše, podľa niektorých odborníkov môže byť zákon v tejto podobe aj zneužiteľný, keďže postihuje najmä malé a stredné firmy, zatiaľ čo veľké korporácie s oddeleným vlastníctvom a správou sú schopné pravidlá lepšie obchádzať alebo prispôsobiť.
Osobitne problematická je časť zákona, ktorá definuje povinnosť platiť transakčnú daň pre zahraničné spoločnosti. Pôvodné znenie uvádzalo, že daň majú tieto subjekty platiť zo všetkých transakcií, vrátane tých zahraničných, pokiaľ na Slovensku prevádzkujú určité aktivity. MF SR však vo svojom metodickom usmernení uvádza, že táto povinnosť sa vzťahuje iba na transakcie súvisiace s podnikaním na území Slovenska. No keďže táto interpretácia nemá oporu v zákone, pôsobí skôr ako pokus o zmenu legislatívy formou výkladu, čo je právne neprípustné.
Prečo je to problematické ukazuje príklad z praxe. Vychádza zo situácie nemeckej firmy, ktorá prevádzkuje e-shop, má prenajatú doménu a sklad na Slovensku, avšak všetci jej zamestnanci sídlia v Nemecku. Podľa usmernenia by mala platiť daň len z operácií súvisiach s činnosťou na Slovensku, teda napríklad z prenájmu domény alebo služieb spojených s prevádzkou skladu. Menej jasné je však to, ako sa majú posudzovať napríklad mzdové prevody zamestnancom v Nemecku.
Tie síce majú byť zdanené „v pomere“, v akom súvisia s činnosťou firmy na Slovensku, avšak nie je jasné, ako sa takýto pomer má počítať a či vôbec existujú nástroje, ktoré by to umožnili kontrolovať. Vo výsledku to znamená nadmernú záťaž v rámci administratívy, ale aj IT systémov a samotnej realizácie.
Neprehliadnite
Samozrejme, znamená to aj neprimerane vysoké náklady – prispôsobenie sa novým pravidlám predstavuje nutnosť investovať do drahých systémových zmien, čo môže byť v konečnom dôsledku v rozpore s princípom primeranosti, pričom niektorí právnici už hovoria aj o možnom protiústavnom postavení zákona.
Transakčná daň sa môže zmeniť
Je však možné, že niektoré náležitosti zákona o transakčnej dani sa v blízkej dobe zmenia, prípadne budú vyškrtnuté. V máji sa totiž má parlament zaoberať návrhom novely zákona, ktorú predložila Slovenská národná strana (SNS) pod vedením Andreja Danka, ktorý patrí medzi najväčších kritikov transakčnej dane. Novela obsahuje rôzne návrhy, napríklad zrušenie povinnosti platiť daň pre živnostníkov a firmy s ročnými tržbami do 100 000 eur. Rovnako by sa podľa návrhu nemali zdaňovať ani mzdy.
K problémom spätých s transakčnou daňou sa aktívne vyjadruje aj opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS). To deklarovalo svoju pripravenosť podporiť akýkoľvek legislatívny krok, ktorý by viedol k zníženiu záťaže pre podnikateľov.
Dobrou správou je, že už dokonca aj samotný minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD), ktorý transakčnú daň (a konsolidáciu ako takú) od začiatku tvrdo objahoval, priznal, že existuje priestor na diskusiu o alternatívnych formách získavania finančných zdrojov pre štátny rozpočet.
V tejto súvislosti spomenul napríklad zavedenie platobného systému využívajúceho QR kódy, ako aj zdanenie zbrojárskeho priemyslu. Tejto téme sme sa podrobnejšie venovali v samostatnom článku na tomto odkaze.
Zákon plný absurdností
Nemusíte príliš dlho brázdiť po internete, aby ste zistili, že transkačná daň má kopu nedostatkov či slabých miest. Absurdit, ktoré sa s ňou spájajú, je priam celá kopa.
Medzi tie najväčšie patrí hlavne rozdielny prístup k slovenským a zahraničným firmám. Kým zahraničné spoločnosti vďaka výkladu FS môžu byť oslobodené od platenia dane z transakcií, ktoré sa ich podnikania na Slovensku priamo netýkajú, slovenské firmy musia odvádzať daň aj z platieb na zahraničných účtoch, ktoré súvisia s ich podnikaním mimo Slovenska.
Zákon tiež zdaňuje mzdy a s nimi spojené položky, ako sú zrážky zo mzdy, exekúcie, príspevky na športovú činnosť detí či rekreačné poukazy. Dokonca sa zdaňuje aj doplatok daňového bonusu po ročnom zúčtovaní alebo preplatok na dani, čím v praxi dochádza k situácii, že štát vyberá daň z dane. Firmy musia platiť transakčnú daň aj pri bežných prevádzkach, napríklad pri nákupe stravných lístkov pre zamestnancov či pri poskytnutí finančného príspevku na stravovanie.
Pokiaľ ide platenie dane z inej dane, túto nekalú praktiku demonštruje aj jeden príklad z praxe. Podnikateľ sa podelil o veľmi nepríjemný zážitok, keď zaplatil daň z nehnuteľnosti vo výške 2 011 eur za kanceláriu s rozlohou 40 m2. Keď vykonal bankový prevod, jeho banka mu automaticky stiahla transakčnú daň v plnej sadzbe, teda 0,4 percenta zo zaplatenej sumy. Hoci to je len okolo 8 eur, podnikateľa nahneval skôr princíp – uviedol, že štát nemôže porušovať zákon o zamedzení dvojitého zdanenia.
A to rozhodne nie je všetko. Aj keď zákon deklaruje výnimky pre odvody do zdravotných a sociálnych poisťovní, tieto výnimky neplatia vždy. Napríklad ak podnikateľ platí zdravotné poistenie do poisťovne cez štátnu pokladnicu, daň sa nestrhne. No ak platbu zrealizuje cez službu ako Tatra Pay, čo je elektronická brána na urýchlenie platieb, výnimka už neplatí a transakčná daň sa strhne.
Zdaneniu neunikne ani bežná obchodná situácia, ako je vrátenie peňazí zákazníkovi. Ak niekto vráti tovar zakúpený cez e-shop, predajca mu musí vrátiť zaplatenú sumu. No aj z tejto refundácie sa odvedie transakčná daň. Aby sa tomu predajca vyhol, musí zákazníkovi ponúknuť inú formu vrátenia – napríklad hotovosť, dobierku alebo nákupný poukaz.
