Súčasťou Zelenej dohody je zavedenie samostatného schématu obchodovania s emisnými kvótami pre budovy a cestnú dopravu označovaného ako ETS2. Schéma vstúpi do praxe v roku 2027 po dvojročnom monitorovacom období. Pre majiteľov nehnuteľností to bude znamenať povinnosť platiť poplatok odrážajúci množstvo oxidu uhličitého vytvoreného pri spotrebe plynu, uhlia alebo vykurovacieho oleja.
Prepočty platformy Budovy pre budúcnosť ukazujú že nezateplený rodinný dom s vysokou energetickou náročnosťou môže pocítiť priemerné zvýšenie výdavkov až o tridsať eur mesačne. Čiastočne zateplená stavba zaplatí asi o dvadsať eur viac. V bytových domoch sú dopady miernejšie, no majitelia starých bytov bez izolácie musia rátať s mesačným príplatkom približne desať eur. Rozdiely vyplývajú z plochy obydlia, typu paliva a účinnosti súčasného vykurovacieho systému.
Regulačný rámec počíta so stropom ceny kvóty v prvom roku na úrovni 45 € za tonu CO₂. Po roku 2030 sa horná hranica zruší a cena sa bude formovať výlučne dopytom na trhu. Čím dlhšie budova ostane energeticky náročná tým vyšší bude celkový ročný účet za povolenky.
Obnova budov ako jediné efektívne riešenie
Analýzy Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry potvrdzujú že komplexné zateplenie fasády, výmena okien a modernizácia kotla môžu znížiť spotrebu tepla v starom rodinnom dome o viac než polovicu. To v praxi znižuje nielen samotnú faktúru za plyn, ale aj budúci emisný poplatok. Na Slovensku však zostáva približne 144-tisíc rodinných domov a vyše 115-tisíc bytových jednotiek, ktoré sa nikdy nedočkali zásadnej renovácie. Odhadované investičné náklady presahujú päť miliárd eur.
Financovanie takýchto projektov má výrazne podporiť Sociálno‑klimatický fond. Časť výnosov z predaja kvót v ETS2 sa automaticky presunie späť do členských krajín. Slovensko bude musieť vypracovať národný plán, ktorý určí podiel prostriedkov na priame kompenzácie a podiel určený na investičné granty. Očakáva sa, že dotácie pokryjú maximálne štyridsať percent nákladov na zateplenie alebo výmenu zdroja tepla, zvyšok by mal financovať vlastník formou úveru alebo úspor.
Energetickí experti zdôrazňujú, že odklad rozhodnutia o obnove sa môže domácnostiam rýchlo vypomstiť. Ceny stavebných prác a technológií rastú a najžiadanejšie firmy budú mať kapacity vyťažené. Záujem preto odporúčajú riešiť ešte pred spustením systému, kým sú na trhu dostupné dotácie z Programu Obnov dom a nízkoúročené pôžičky zo Štátneho fondu rozvoja bývania.
Dopady na trh s nehnuteľnosťami a na energopolitiku
Zavedenie ETS2 mení ekonomiku bývania. Nehnuteľnosti s nízkou spotrebou energií získajú na hodnote, zatiaľ čo staré nezrekonštruované budovy budú menej atraktívne. Realitní makléri už teraz sledujú zvýšený záujem kupujúcich o energetický certifikát pri obhliadkach. Banky vyhodnocujú riziká vyšších prevádzkových nákladov pri schvaľovaní hypoték, čo môže ovplyvniť úroveň úveru pre domy s veľkou energetickou spotrebou.
Prečítajte si tiež
Pre štát znamená ETS2 dodatočný tlak na plynovú infraštruktúru a sociálnu politiku. Adresná finančná pomoc bude musieť presne zacieliť na skupiny domácností ohrozené energetickou chudobou, aby sa poplatok neprejavil v raste dlhov za bývanie. Ministerstvo hospodárstva pripravuje nový systém sledovania spotreby podľa typu stavby, ktorý umožní rýchlo identifikovať najzraniteľnejších odberateľov a ponúknuť im kombináciu dotácie a poradenstva.
Z hľadiska klimatického záväzku posilní ETS2 tlak na elektrifikáciu vykurovania, najmä v podobe tepelných čerpadiel a centrálneho zásobovania teplom na báze biomasy alebo geotermálnej energie. Postupný útlm plynových kotlov môže zároveň zlepšiť vyjednávaciu pozíciu Slovenska pri nákupe zemného plynu po roku 2030, keďže klesne domáci dopyt.
Budúci vývoj cien bude závisieť od rýchlosti, s akou domácnosti a obce zareagujú investíciami. Ak sa podarí využiť dostupné európske zdroje efektívne, plošný rast nákladov možno zmierniť na prijateľnú úroveň a súčasne znížiť emisie skleníkových plynov.
