Spojené štáty americké obnovili svoju politiku „maximálneho tlaku“ na Irán, čo zahŕňa aj prísne hospodárske sankcie. Americký prezident Donald Trump nedávno pohrozil Iránu leteckými útokmi v prípade, že krajina odmietne pristúpiť na novú dohodu o svojom jadrovom programe. Teherán však rokovania pod takýmto nátlakom opakovane odmieta.
Iránsky režim zároveň naznačil, že ak by USA alebo ich spojenci pristúpili k vojenskému útoku, Teherán by bol nútený pristúpiť k vývoju vlastnej jadrovej zbrane. Táto situácia ďalej vyostruje diplomatické napätie, ktoré už dlhší čas vládne medzi oboma krajinami.
USA už posilnili svoju vojenskú prítomnosť v oblasti Perzského zálivu a Indického oceánu, čo viacerí analytici označujú za prípravu na potenciálny vojenský konflikt.
Rusko predpovedá vážne dôsledky útoku na Irán
Ruský námestník ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov v rozhovore pre časopis International Affairs upozornil, že vojenský zásah proti iránskym jadrovým zariadeniam by mal vážne a ďalekosiahle dôsledky. Podľa jeho slov by útok mohol destabilizovať celý Blízky východ a vyvolať rozsiahly vojenský konflikt.
Rjabkov vyzval Spojené štáty, aby namiesto hrozieb pokračovali v rokovaniach o novej jadrovej dohode s Iránom. Moskva zároveň ponúkla sprostredkovanie pri budúcich rozhovoroch medzi Washingtonom a Teheránom s cieľom zabrániť eskalácii krízy.
Podľa dostupných informácií, Rusko vníma americké ultimáta ako kontraproduktívne, pretože môžu viesť k ďalšiemu prehĺbeniu krízy, namiesto nájdenia kompromisného riešenia.
Regionálne dopady prípadného konfliktu
Hrozba konfliktu už má za následok zvýšenú vojenskú aktivitu aj zo strany Iránu. Krajina posilnila svoje protiraketové obranné systémy, najmä v oblasti strategicky významného Hormuzského prielivu, ktorý je kľúčovým bodom svetového obchodu s ropou.
Okrem toho Irán spolupracuje s Ruskom a Čínou, pričom krajiny nedávno uskutočnili spoločné vojenské námorné cvičenie v Ománskom zálive. Ide o jasný signál zo strany Teheránu, že Irán je pripravený reagovať na akúkoľvek zahraničnú hrozbu.
Aj keď vzťahy medzi USA a Ruskom počas Trumpovej administratívy zaznamenali určité zlepšenie, súčasná kríza okolo Iránu a nezhody ohľadne situácie na Ukrajine opäť vyvolávajú napätie medzi oboma veľmocami. Trump nedávno pohrozil aj zavedením dodatočných ciel na krajiny, ktoré nakupujú ropu z Ruska, ak Moskva nebude súhlasiť s prímerím na Ukrajine.
Situácia tak zostáva nejasná a ďalší vývoj bude závisieť najmä od ochoty zúčastnených strán vrátiť sa za rokovací stôl.
