Uhlie v priebehu 20. storočia vystupovalo ako kľúčový zdroj energie. V dnešnej dobe sa však od neho postupne upúšťa, a to z viacerých dôvodov – ekologických, ekonomických aj technologických. V niektorých krajinách uhlie ešte stále má určité zastúpenie, no priebežne sa ich zoznam stenčuje. Po novom od uhlia kompletne upustila aj známa severská krajina, menovite Fínsko.
Fínsko oficiálne ukončilo éru uhlia – v utorok energetická spoločnosť Helen oznámila, že zatvorila poslednú aktívnu uhoľnú elektráreň v krajine. Na základe poznatkov TASR o tom informoval denník Pravda. Pre severskú krajinu má ísť o dôležitý míľnik v prechode na ekologickejšie a udržateľnejšie formy výroby energie.
Konkrétne išlo o elektráreň Salmisaari, ktorá sa nachádzala v helsinskej mestskej časti Ruoholahti. Tento energetický zdroj dlhodobo zásoboval hlavné mesto teplom aj elektrinou.
Definitívne odstavenie elektrárne bude mať zásadný dopad na zníženie emisií skleníkových plynov. Podľa vyjadrenia spoločnosti Helen by sa mali jej ročné emisie oxidu uhličitého znížiť približne o polovicu, konkrétne v porovnaní s rokom 2024. Zároveň predpokladá, že pre celé hlavné mesto klesnú emisie asi o 30 percent.
Zaujímavosťou je, že ešte v roku 2022 pochádzalo až 67 percent tepelnej energie dodávanej do budov v zmienenej mestskej štvrti práve z uhlia spáleného v elektrárni Salmisaari. Uhlie bolo do fínskej metropoly dlhé roky dovážané prostredníctvom lodnej dopravy, čo ešte väčšmi prehlbovalo ekologickú záťaž.
Hoci táto konkrétna elektráreň predstavovala „len“ približne dve percentá celkových emisií krajiny, jej zatvorenie je považované za dôležitý krok smerom k zelenšej budúcnosti.
Olli Sirkka, generálny riaditeľ spoločnosti Helen, vyhlásil, že ukončenie spaľovania uhlia je konkrétnym prejavom snahy o prechod k čistej, sebestačnej a zároveň cenovo dostupnej výrobe energie. Odhaduje, že v roku 2025 bude produkovať asi len štvrtinu emisií v porovnaní s rokom 1990.
Je ale dôležité podotknúť, že napriek symbolickému ukončeniu „éry uhlia“ sa Fínsko rozhodolo ponechať si určitú rezervu uhlia, predovšetkým kvôli prípadným núdzovým situáciám. Niektoré podniky pritom stále využívajú uhlie ako doplnkový zdroj energie, i keď v čoraz menšom rozsahu.
Fínska vláda sa však zaviazala, že s využívaním uhlia na energetické účely úplne skončí najneskôr do 1. mája 2029.
Prečo už uhlie nevyhovuje?
Ako sme spomenuli v úvode článku, uhlie kedysi figurovalo ako kľúčový zdroj energie, no postupne sa využíva čoraz menej. Oproti alternatívnym zdrojom sa s ním totiž spája množstvo nevýhod.
Azda tou najväčšou sú vysoké emisie CO2 a iných znečisťujúcich látok. Uhlie patrí medzi najšpinavšie fosílne palivá. Spaľovanie uhlia produkuje veľké množstvo oxidu uhličitého, ako aj síry, oxidov dusíka a prachových častíc, ktoré spôsobujú smog, kyslé dažde a zdravotné problémy. Samozrejme, to znamená značné dopady na klímu – pokiaľ skutočne chceme dosiahnuť priaznivú klimatickú zmenu, uhlie musí ísť z kola von.
Problémom je potom aj jeho získavanie. Ťažba uhlia je pomerne náročná a spája sa s ňou množstvo negatívnych dopadov – ničí okolitú krajinu, kontaminuje vodu a taktiež predstavuje zdravotné riziká pre baníkov. Navyše, uhlie sa často musí prepravovať na veľké vzdialenosti, čo ďalej zvyšuje emisie a náklady.
Napokon tu máme nízku efektivitu oproti ostatným technológiám. Modernejšie zdroje jednoducho dosahujú vyššiu účinnosť premeny paliva na energiu.
Ako je teda možné, že pri všetkých tých nevýhodách sa uhlie stále v určitej miere využíva? Po prvé je uhlie relatívne lacné a dostupné. Ďalším dôvodom je stabilita dodávok – na rozdiel od niektorých obnoviteľných zdrojov dokáže uhlie zabezpečiť stabilný prísun energie, bez ohľadu na počasie.
Okrem toho má už dobre vybudovanú infraštruktúru. Mnohé krajiny využívajú uhlie aj z toho dôvodu, že už majú elektrárne, siete a technológie postavené na uhlí.
Je jadrová energia vhodnejšia?
Mnohé krajiny v priebehu času začali vymieňať energiu z uhlia za jadrovú energiu. Aj v tomto prípade je dôvodov viacero.
Zatiaľ čo uhlie je najväčším producentom skleníkových plynov spomedzi všetkých energetických zdrojov, jadrové elektrárne počas výroby elektriny nevypúšťajú CO2, čo je zásadný faktor pri snahe znížiť vplyv na globálne otepľovanie.
Jadrové elektrárne taktiež dodávajú energiu nepretržite – 24 hodín denne, 7 dní v týždni. To síce platí aj o uhlí, no štiepenie jadra je oveľa menej znečisťujúca voľba. Uhlie okrem CO2 produkuje aj jemné prachové častice, oxidy síry a dusíka, ktoré zhoršujú kvalitu ovzdušia a spôsobujú zdravotné problémy.
Samozrejme, ani jadrová energia nie je dokonalá. Spája sa s ňou s jadrový odpad, ktorý je toxický a rádioaktívny, čo znamená, že ho treba bezpečne skladovať stovky až tisíce rokov. Ďalším negatívom je, že výstavba jadrových elektrární zvyčajne býva drahá a časovo náročná. V neposlednom rade sú veľkým rizikom aj nehody, ktoré, ako nám história viackrát ukázala, môžu mať priam katastrofálne následky.
A čo obnoviteľné zdroje?
Obnoviteľné zdroje energie (OZE) sa v posledných rokoch dostávajú na výslnie, nakoľko sú ekologické a často aj ekonomicky výhodné.
Pokiaľ ide o porovnanie s jadrovou energiou z hľadiska emisií, obe riešenia sú celkom priaznivé – počas samotnej výroby elektriny vôbec neprodukujú CO2. OZE však dokážu rýchlejšie reagovať na zmeny v dopyte. Hoci sú jadrové elektrárne spoľahlivé, reaktory nie je možné rýchlo vypínať a zapínať podľa potreby.
Ďalšou výhodou OZE je nákladovosť. Ako sme spomenuli, výstavba jadrových elektrární je náročná ako z finančného, tak aj z časového hľadiska. Oproti tomu OZE sa dajú nainštalovať podstatne rýchlejšie a často s nižšími investičnými nákladmi.
Rozdielom sú taktiež bezpečnostné riziká. Jadrové elektrárne produkujú rádioaktívny odpad, ktorý je potrebné dlhodobo a bezpečne skladovať. Navyše, hoci sú moderné jadrové reaktory veľmi bezpečné, riziko nehody nie je nulové. Na druhej strane, obnoviteľné zdroje majú minimálne bezpečnostné riziká a neprodukujú žiadny toxický odpad.
Jadrovej energii potom do kariet nehrá ani závislosť od surovín, presnejšie uránu, ktorý je síce po energetickej stránke veľmi výdatný, avšak nie je obnoviteľný. Hoci je pravda, že aj OZE sú často viazané na vzácne kovy a materiály (pre výrobu panelov, turbín a batérií), avšak samotná energia pochádza z nevyčerpateľných zdrojov (slnečná energia, veterná energia a podobne).
Čo však OZE stále nemajú úplne vychytané, je stabilita. Jadrové elektrárne dokážu bežať prakticky nepretržite, zatiaľ čo väčšina obnoviteľných zdrojov je závislá od prírodných podmienok, čo predstavuje riziko kolísania vo výrobe.
