Hoci na tom slovenská ekonomika nie je zrovna najlepšie, od renomovanej ratingovej agentúry Standard & Poor’s (S&P) vyslúžila štedré hodnotenie na úrovni A+. No žiaľ, samotné hodnotenie nie je všetko, na čo treba dávať pozor. Agentúra tiež zhodnotila dlhodobý výhľad, ktorý zmenila zo stabilného na negatívny. Tento krok naznačuje, že v budúcnosti existuje reálna hrozba zníženia ratingu, čo zahŕňa viacero vážnych rizík. Téme sa venuje denník Pravda.
Pokiaľ by pri ďalšom hodnotení skutočne došlo k zhoršeniu, respektíve zníženiu ratingu, Slovensko by si na finančných trhoch požičiavalo za menej výhodných podmienok, čo by znamenalo predovšetkým vyššie náklady na splácanie dlhu a menší priestor pre financovanie napríklad infraštruktúrnych projektov alebo iných verejných investícií. Analytici pritom predpokladajú, že k zmene ratingu by mohlo dôjsť v horizonte najbližších dvanástich až štrnástich mesiacov.
Štát sa bráni: Verejné financie sme prevzali v najhoršom stave
K záležitosti sa vyjadril aj minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). Zachovanie priaznivého ratingu vníma ako pozitívnu, pričom možnosť zhoršenia ratingu označil ako očakávanú. V tejto súvislosti poukazuje na globálne riziká, ktoré neboli spôsobené slovenskou vládou, ako aj na to, že súčasná vláda prevzala verejné financie v najhoršom stave v rámci Európskej únie (EÚ).
Vplyv globálnych rizík potvrdila aj agentúra S&P. Upozornila, že slovenská ekonomika čelí významným hrozbám najmä v dôsledku pretrvávajúcej obchodnej vojny, ktorú vyvolal americký prezident Donald Trump. Slovensko je vysoko exportne orientovanou ekonomikou, pričom sa výrazne spolieha na automobilový priemysel. Vzhľadom na napätie v globálnom obchode existuje riziko, že slovenská ekonomika utrpí, čo by mohlo oslabiť snahu vlády o konsolidáciu verejných financií.
V dôsledku týchto rizík agentúra predpokladá pokles hospodárskeho rastu na úroveň pod dve percentá ročne v nasledujúcich dvoch až troch rokoch. Zároveň existuje obava, že verejné príjmy sa budú znižovať a výdavky naopak rásť.
Slovensko a jeho politický postoj
Okrem ekonomických faktorov sa agentúra venovala aj politickému kontextu a upozornila na riziká spojené s postojom slovenskej vlády ku konfliktu na Ukrajine. Hoci rétorika kabinetu Roberta Fica vyvoláva kontroverzie doma aj medzi zahraničnými partnermi, S&P predpokladá, že Slovensko bude aj naďalej dodržiavať základné princípy euroatlantickej integrácie. Ak by napokon predsa len došlo k výraznejšiemu odklonu od európskych a transatlantických spojencov, mohlo by to mať negatívny vplyv na rating krajiny.
Stojí za zmienku, že téma ratingového hodnotenia Slovenska bola hojne diskutovaná už koncom minulého roka. V decembri 2024 agentúra Moody’s znížila rating Slovenska o jeden stupeň, teda na úroveň A3. Výhľad však zmenila z negatívneho na stabilný, čo znamená, že v blízkej budúcnosti neplánuje ďalšie zmeny hodnotenia.
Hodnotenie Moody’s sprevádzala hlavne ostrá kritika voči vláde, a to aj v oblastiach, ktoré priamo nesúviseli s ekonomickým vývojom. Analytici upozornili napríklad na zmeny v trestných zákonoch, zrušenie Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) a zásahy do fungovania verejnoprávnej televízie a rozhlasu. Ministerstvo financií na tieto hodnotenia reagovalo odmietavo a označilo ich za nekorektné a jednostranné, pričom poukázalo na to, že niektoré kritizované kroky boli nesprávne interpretované.
Štvrtá vláda Roberta Fica čelila zníženiu ratingu aj zo strany agentúry Fitch, ktorá v decembri 2023 znížila rating Slovenska na stupeň A-.
Prečo je to dôležité?
Ratingové hodnotenie je priamo spojené s tým, za akých podmienok si vláda môže požičiavať peniaze na krytie svojich rozpočtových deficitov. Zhoršenie ratingu znamená, že investori budú od krajiny požadovať vyššie úroky, čo znamená drahšie pôžičky pre štát. Naopak, krajiny s lepším ratingom majú výhodu lacnejšieho financovania.
Ratingové agentúry týmto spôsobom zároveň vytvárajú tlak na vlády, aby podnikali kroky smerujúce k ozdraveniu verejných financií. Minister financií opakovane zdôrazňuje, že konsolidácia verejných financií je nevyhnutná, aby Slovensko predišlo trestu v podobe vyšších úrokov na finančných trhoch.
Príkladom krajiny, ktorá nedávno čelila problémom so získavaním financovania, je Rumunsko. Táto krajina v minulom roku zvýšila svoj verejný dlh o 5,9 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo bol najvyšší nárast v rámci Európskej únie. V marci tohto roka Rumunsko dokonca zrušilo plánovanú aukciu dlhopisov pre nízky dopyt investorov.
Slovensko potrebuje zmeny
Výhľad stavu verejných financií na Slovensku tak naďalej zostáva skôr nepriaznivý. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) koncom marca upozornila, že Slovensko dosiahlo najhoršie hodnotenie v celej EÚ, konkrétne podľa ukazovateľa S1.
Tento ukazovateľ vyjadruje rozsah potrebného zlepšenia rozpočtového salda na to, aby sa verejný dlh krajiny znížil na úroveň 60 percent HDP do roku 2070. V prípade Slovenska by to znamenalo potrebu zlepšiť saldo verejných financií o 6,5 percent HDP. Väčšinu z potrebnej konsolidácie navyše tvoria náklady spojené so starnutím obyvateľstva, čo značne obmedzuje možnosti riešenia problému prostredníctvom jednoduchých úsporných opatrení.
