Vzťahy medzi Európskou úniou (EÚ) a Spojenými štátmi sú každým dňom viac a viac napäté. Po novom sa o eskaláciu napätie zaslúžilo posledné vyjadrenie prezidenta Donalda Trumpa, ktorý bloku adresoval veľmi ostré slová. Ekonóm Lukáš Kovanda poznamenal, že takúto rétoriku Trump nepoužíva ani voči Kanade, Mexiku či Číne. Téme sa venuje denník Pravda.
Európa má byť aktuálne energeticky slabá a relatívne silne závislá od Spojených štátov, najmä v súvislosti s rastúcim dovozom amerického skvapalneného zemného plynu (LNG). Kovanda tvrdí, že Trump neprejavuje o Európu výrazný záujem, s výnimkou jej významu ako obchodného partnera.
EÚ údajne vníma ako entitu, ktorá vznikla s cieľom ekonomicky poškodzovať Spojené štáty, o čom podľa Kovandu svedčí aj príprava nového súboru ciel zameraných na dovoz európskych výrobkov.
Cieli na energetické veľmoci
Ekonóm upozorňuje, že Washington sa pod Trumpovým vedením usiluje upevniť vzťahy s energeticky bohatými krajinami, a to s cieľom bolo posilniť pozíciu Spojených štátov voči Číne.
Medzi prioritné krajiny patrí Saudská Arábia, ale aj Rusko a Irán, s ktorými sa Trump snaží zlepšiť vzťahy. Kovanda tvrdí, že tieto kroky majú za cieľ narušiť čínske diplomatické a ekonomické aliancie v oblasti energetiky.
Čo sa týka Európy, ako sme spomenuli, tá ho vraj veľmi nezaujíma, avšak s výnimkou Ukrajiny. O tú sa zaujíma v súvislosti s nerastnými surovinami, ktoré by mohli byť súčasťou budúcich mierových dohôd. Kovanda naznačuje, že dohoda o podiele amerických spoločností na ťažbe ukrajinských surovín je už takmer hotová.
Kyjev podľa neho začal plniť požiadavky, čo naznačuje, že Trump by mohol v tejto oblasti predsa len dosiahnuť svoj cieľ.
Návrat investorov do Ruska
A to stále nie je všetko. Ekonóm ďalej poukazuje na postupný návrat zahraničných investorov do Ruska – veľké americké banky, ako sú JP Morgan a Goldman Sachs, majú sprostredkúvať investície, ktoré umožňujú profitovať z rastu ruského rubľa.
Investori údajne využívajú derivátové produkty, ktoré nie sú priamo pod západnými sankciami, čo im umožňuje vyhnúť sa obmedzeniam a zarábať na stabilizácii ruskej meny.
EÚ sa dočká tvrdých ciel
Trumpova politika v rámci obchodu so zahraničím je náramne prísna. Ako sme vás informovali v samostatnom článku na tomto odkaze, Spojené štáty už uvalili 25-percentné clá na dovoz tovarov z Kanady a Mexika, pričom v prípade Kanady bola udelená „výnimka“ pre energetické produkty, na ktoré sa vzťahuje clo vo výške 10 percent. Dovoz z Číny bol zaťažený 20-percentnými clami. Všetky tieto opatrenia nadobudli platnosť v utorok (4. marca).
Clá okamžite otriasli akciovými trhmi – paneurópsky index STOXX 600 vykázal pokles hodnoty o takmer 1 percento. Stalo sa tak len deň po tom, čo zaznamenal nárast o 1,1 percenta v dôsledku posilnenia akcií zbrojárskych spoločností, konkrétne v súvislosti s vyjadreniami európskych politikov o zvýšení výdavkov na obranu.
Pokles zaznamenali dokonca aj európske akciové indexy. Frankfurtský DAX spadol o 1,5 percenta, parížsky CAC 40 klesol o viac ako 1 percento a londýnsky FTSE stratil 0,6 percenta.
Očakáva sa, že čoskoro Biely dom oznámi clá aj na európsky dovoz, čo môže výrazne ovplyvniť hospodárenie celej EÚ, vrátane Slovenska.
EÚ podľa Trumpa neplatí Spojeným štátom toľko, koľko by mala. V tomto smere poukázal aj na automobilový priemysel, teda že EÚ nenakupuje autá zo Spojených štátov v dostatočnom objeme. To isté vraj potom platí aj pri poľnohospodárskych produktoch či iných dôležitých výrobkoch. Deficit vzájomnej obchodnej výmeny vraj aktuálne dosahuje až 300-miliárd dolárov.
Martin Hudcovský, vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV, ozrejmil, že pokiaľ ide o Slovensko, clá by najviac uškodili automobilkám Volkswagen (Bratislava) a Jaguar Land Rover (Nitra). Zároveň si aké nemyslí, že toto by bol kompletný obraz. V tejto súvislosti poukázal aj na množstvo menších firiem, ktoré sú zamerané na výrobu či predaj komponentov.
