Slovenské domácnosti dostali potvrdenie, že môžu zotrvať pri nižších cenách plynu, elektriny a tepla aj po celý rok 2025. Znamená to, že pre väčšinu odberateľov, vrátane bežných rodín, nedôjde k dramatickému zvýšeniu faktúr. Rezort hospodárstva pritom odôvodnil toto rozhodnutie snahou zachovať sociálnu stabilitu v čase meniacich sa trhových podmienok.
Napriek tomu už teraz existujú náznaky, že od roku 2026 sa základné nastavenie zmení. Ambíciou je, aby dotácie neboli dostupné úplne všetkým, ale dostal sa k nim výhradne okruh ľudí či domácností, ktoré by bez tejto pomoci znášali neprimerané náklady. Vývoj takýto model označuje ako adresnú podporu – tá má účinnejšie brániť plytvaniu rozpočtovými prostriedkami.
Kritika plošných dotácií a úloha priemyselných združení
Na stretnutiach hospodárskej a sociálnej rady sa opakovane hovorilo, že veľká časť populácie, ktorá poberá energetické kompenzácie, ich v skutočnosti nepotrebuje. Výhrady vzniesli priemyselné združenia aj odborníci na verejné financie, ktorí poukazujú na vysokú finančnú záťaž spojenú s plošným prístupom.
Zástupcovia priemyslu tvrdia, že štát by mal prostriedky cieliť tam, kde vzniká najväčšie riziko ohrozenia energetickou chudobou. Tiež sa rozoberá, akým spôsobom priemerná domácnosť čerpá dotácie, aj keď by si mohla dovoliť trhové ceny. Mnohí preto očakávajú, že nová schéma pomoci – ktorá sa pripravuje na rok 2026 – nakoniec vyváži verejné záujmy v podobe udržania rozpočtovej rovnováhy.
Rozpočtové dopady a budúci vývoj
Náklady na energetickú ochranu
Zastropované ceny plynu, elektriny a tepla znamenajú, že rozdiel medzi bežnou trhovou cenou a dotovanou tarifou vykrýva priamo štát. Pri raste globálnych cien komodít sa tak môže rýchlo nazbierať čiastka, ktorá presahuje stámilióny eur. V prípade plynu pre domácnosti sa už v minulých mesiacoch spomínalo, že len tento segment si vyžiada asi 170 miliónov eur.
Aj keď európska legislatíva vo všeobecnosti nebráni krajinám pomáhať v energetickej oblasti, preferuje sa, aby tieto výdavky boli cielenejšie. Dôvodom je predovšetkým to, že plošné riešenia sú rozpočtovo nákladné a nemotivujú ľudí k úsporám ani k efektívnejšiemu využívaniu energií.
Príprava na rok 2026
Ministerstvo práce naznačilo, že pri novej koncepcii bude zdrojom inšpirácie napríklad model adresných prídavkov pre nízkopríjmové rodiny alebo domácnosti so špeciálnymi potrebami. Takáto selekcia má zabrániť, aby štátne dotácie poberali rovnakým dielom aj tí, čo reálne dokážu hradiť trhové ceny.
Pre bežných obyvateľov to bude znamenať postupné utlmovanie plošných energetických príspevkov. Po skončení zastropovania by museli vynaložiť viac úsilia na registráciu alebo splnenie kritérií na pomoc. Tento systém však môže do istej miery podporiť aj investície do úspor, napríklad do zateplenia či modernejších vykurovacích technológií.
