Štát sa v tomto roku usiluje o maximálne šetrenie výdavkov, a to s cieľom ozdraviť verejné financie, čiže znížiť ich deficit. Tomuto účelu slúži konsolidačný balík, ktorý zahŕňa množstvo prísnych opatrení. Tie hlavné však šetria len na jednej strane, konkrétne na strane bežných ľudí. Pochopiteľne, mnohí nad touto skutočnosťou dvíhajú obočie. A poniektorí sa dokonca rozhodli na to upozorniť vládu.
Ako píše denník Teraz.sk, podľa opozičného hnutia KDH bude nevyhnutné, aby štát v tomto roku šetril aj na sebe, teda na vládnych výdavkoch. Hovorí o znížení počtu zamestnancov vo verejnom sektore, ako aj o znižovaní rozpočtov ministerstiev. Svoj postoj vyjadrilo počas tlačovej konferencie.
Ako sme spomenuli, verejné financie sú nateraz konsolidované hlavne zvyšovaním príjmov, čo má negatívny dopad nielen na bežných ľudí a ich rodiny, ale aj firmy či zamestnávateľov. Viacerí sú toho názoru, že okrem zvyšovania príjmov by bolo vhodné šetriť aj na výdavkoch štátu, čo sa však zatiaľ veľmi nedeje.
Štát musí zmeniť prístup
Martin Štuk z KDH uviedol, že škrty vo vládnych výdavkoch sú nevyhnutné a predstavujú veľkú výzvu. Doteraz sa podľa neho na výdavky pozeralo ako na nedotknuteľnú vec, no pokiaľ vláda skutočne chce dosiahnuť čo najefektívnejšiu konsolidáciu, bude musieť zmeniť svoj postoj.
Opozičné hnutie navrhuje znižovanie výdavkov jednotlivých ministerstiev a zároveň zvýšenie efektivity práce štátnych úradníkov. To by malo zabezpečiť efektívnejšiu štátnu správu, ktorá by pri nižšom počte zamestnancov dokázala vykonávať rovnaké množstvo práce, čím by sa znížili vládne náklady. Podľa KDH má Slovensko najvyššie administratívne náklady spomedzi krajín V4, pričom ich ďalší rast je neudržateľný.
Okrem uvedeného v návrhu figuruje aj audit softvérových licencií a digitálnych riešení, ktoré sú využívané verejnou správou. Hnutie tiež navrhuje odpredaj prebytočného štátneho majetku, zvýšenie zdanenia hazardu či lepší výber dane z pridanej hodnoty (DPH). Súbežne kritizuje neefektívne čerpanie eurofondov. Štát vraj nevyužíva ich plný potenciál.
Úspora v stovkách miliónov
Na záver KDH ponúka aj približný výpočet, koľko peňazí by sa splnením uvedených opatrení mohlo ušetriť. Konkrétne hovorí o možnej úspore 681- až 857-miliónov eur. Zdá sa to ako vysoká suma, no podľa Martina Štuka ide o realistický cieľ. Poukázal pritom na nedávne vyjadrenie ministra financií Ladislava Kamenického, podľa ktorého musí štát nájsť 800-miliónov eur v rámci výdavkov na konsolidáciu.
Zatiaľ trpia len naše peňaženky
Ako sme spomenuli v úvode, hlavné opatrenia schválené v konsolidačnom balíku šetria na strane ľudí, teda občanov, podnikateľov a zamestnávateľov. Sú nimi zvýšená základná sadzba DPH (z 20 na 23 percent) a transakčná daň. Vyššia DPH platí už od začiatku roka, transakčná daň sa stane realitou v apríli.
Zvýšená DPH už spôsobila rast množstva tovarov a služieb, a teda aj inflácie, o čom sme vás informovali v našom nedávnom článku na tomto odkaze. Je pritom dosť možné, že negatívny vplyv 23-percentnej sadzby sa v plnej sile ešte len prejaví. Odborníci už dávnejšie upozornili, že rast cien bude postupný, nie nárazový.
Pokiaľ ide o transakčnú daň, tá má priamo zaťažiť len vybrané skupiny ľudí, konkrétne fyzické osoby-podnikateľov, právnické osoby so sídlom alebo podnikaním na Slovensku, zahraničné subjekty s účtami v slovenských bankách, ako aj subjekty vykonávajúce činnosť v tuzemsku, hoci nie sú registrované v obchodnom registri SR.
Daň má dve hlavné zložky. Prvou je poplatok za finančnú transakciu. Odvádzať sa bude z každej odoslanej elektronickej transakcie, a to vo výške 0,4 percenta z prevedenej sumy, maximálne do 40 eur. Druhou zložkou je poplatok za výbery hotovosti z bankomatu. V tomto prípade bola nastavená sadzba 0,8 percenta, a to bez maximálneho limitu.
Zákon potom zahŕňa ročný poplatok za každú vydanú kartu vo výške 2 eurá, pričom samotné kartové platby dodatočnej dani podliehať nebudú.
V prípade slovenských účtov bude platba dane realizovaná automaticky prostredníctvom danej banky. Pri zahraničných účtoch či špecifických prípadoch, ako je preúčtovanie nákladov, si však budú musieť daňovníci daň vypočítať a odviesť sami.
Firmám a podnikateľom taktiež vzniká povinnosť zriadiť si samostatný podnikateľský účet, a to najneskôr do konca marca 2025.
Pochopiteľne, táto daň sa už ukázala byť značne problematická. Hoci ešte nie je oficiálne platná, začína ovplyvňovať vyjednávania o platoch medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Podľa zástupcov zamestnancov sa vyskytli prvé prípady, kedy zamestnávatelia pri kolektívnych vyjednávaniach rozhodujú v neprospech zamestnancov, a to s odvolaním na vyššie náklady práve v dôsledku transakčnej dane.
Podrobnejšie sme sa komplikáciám spojeným s transakčnou daňou venovali v článku na tomto odkaze.
