ZÁKAZ je tu: Slováci pozor na plynové kotly. TOTO čaká väčšinu, je to veľký problém!

Nová smernica z Bruselu nevyžaduje okamžitú výmenu plynových kotlov v existujúcich budovách, no členské štáty sa majú postupne zbavovať fosílnych palív a posilňovať zelené alternatívy.

2 min
Plynový kotol, plyn
Ilustr. obr. | Zdroj: Depositphotos
V skratke
  • Nová legislatíva EÚ neruší plynové kotly v starších budovách, no tlačí na postupný prechod k udržateľným typom palív
  • Slovenské plynárenské inštitúcie veria v moderné kondenzačné kotly, ktoré už dnes vedia spaľovať biometán, v budúcnosti aj vodík
  • Pri novostavbách sa od roka 2030 počíta s normou nulových emisií, no využívanie „zelených“ plynov zostáva povolené

Nedávna smernica , ktorá rieši znižovanie emisií z vykurovania, vyvolala diskusie o budúcnosti plynových kotlov v domácnostiach. Kým viacerí mali obavy z prísnych zákazov, v praxi sa ukazuje, že okamžité vyradenie plynových kotlov z trhu sa nekoná. Členské krajiny únie síce musia do roku 2040 predstaviť plány na obmedzenie fosílnych palív, no nezakazuje sa existujúcim používateľom plynových kotlov prestať ich využívať.

Znamená to, že vlastníci starších rodinných domov alebo bytov s plynovým vykurovaním nebudú nútení hľadať náhradu. Prísnejší prístup sa však očakáva pri nových projektoch alebo pri významných obnovách budov, kde bude treba prezentovať riešenia s nižšou uhlíkovou stopou.

Nové technológie a obnoviteľné plyny

Slovenský plynárenský priemysel vidí budúcnosť v moderných kondenzačných kotloch, ktoré sú konštruované tak, aby dokázali spaľovať obnoviteľné plyny, napríklad biometán. Do úvahy prichádza aj pridávanie vodíka, ktorý by mohol nahradiť časť zemného plynu a redukovať tým uhlíkovú stopu. Táto postupná transformácia nepredstavuje pre používateľov takú veľkú finančnú záťaž, ako by si vyžadovala úplná výmena systému.

„V našich podmienkach budú zvolené nástroje závisieť od finančných možností štátu a jeho obyvateľov.“

riaditeľ SPNZ Richard Kvasňovský

Z hľadiska bežného majiteľa domu alebo bytu môže byť kľúčové, či štát poskytne podporu – napríklad dotácie na výmenu starých kotlov alebo na úpravy súvisiace s vyšším obsahom „zelených“ plynov v sieti. Výsledkom by bolo hladšie prechádzanie k energetickej efektivite bez dramatických výdavkov.

Štandard nulových emisií v nových budovách

Od roka 2030 majú nové budovy spĺňať tzv. štandard nulových emisií, čo znamená, že by mali byť schopné fungovať s minimálnym dopadom na životné prostredie. Nemusí to však znamenať úplný koniec plynového vykurovania, pokiaľ sa do rozvodov dostanú obnoviteľné plyny. Krajiny EÚ budú musieť skĺbiť energetickú efektivitu s požiadavkami na nízke emisie.

Na Slovensku sa preto zvažujú rôzne modely, ako podporiť domácnosti v modernizácii vykurovacích systémov, prípadne v prechode na obnoviteľné zdroje tepla. Rozhodujúce bude, akou cestou sa vydá vládna politika – či už pôjde o priamu finančnú podporu, daňové úľavy alebo inú formu stimulácie.

Zdieľaj tento článok