Daňová medzera. Pre mnohých neznámy pojem, ktorý však označuje niečo, čo sa týka úplne všetkých z nás. Daňová medzera predstavuje rozdiel medzi očakávaným výnosom z dane z pridanej hodnoty (DPH) a skutočne vybratou sumou. Pochopiteľne, čím je tento rozdiel väčší, tým ide o závažnejší problém. Ako je na tom Slovensko? V roku 2022 dosahovala daňová medzera v našej krajine až 14,6 percenta.
Ako píše denník Pravda, pokiaľ by Slovensko dokázalo efektívnejšie vyberať DPH, vláda mi nemusela prijímať miestami priam drastické opatrenia cieliace na ozdravenie verejných financií. Pre slovenské domácnosti by bola oveľa priaznivejšia tá prvá možnosť. Realitou sa však stala tá druhá – od 1. januára 2025 začal na Slovensku platiť konsolidačný balík s množstvom prísnych ekonomických opatrení. Bežných ľudí aj podnikateľov sa však najviac týka 23-percentná sadzba DPH a transakčná daň.
23 % DPH zdražuje množstvo tovarov a služieb
A to je veľká škoda. Lepší výber DPH by prakticky eliminoval potrebu konsolidačného balíka a znižoval by deficit verejného rozpočtu. Neschopnosť štátu dôsledne vyberať dane spôsobuje, že poctiví občania a podnikatelia sú zaťažení vyššími daňami a rozpočtovými škrtmi. V podstate platíme viac, hoci by sme nemuseli.
Ako sme spomenuli, od 1. januára 2025 na Slovensku platí 23-percentná základná sadzba DPH, ktorá znamená zdraženie množstva tovarov a služieb. Výnimkou sú len tie položky, ktorým boli priradené osobitné sadzby, menovite 19-percentná a 5-percentná sadzba.
- 19-percentná DPH: Na vybrané potraviny, elektrickú energiu, reštauračné služby podávajúce nealkoholické nápoje;
- 5-percentná DPH: Na lieky, zdravotnícke pomôcky, knihy (vrátane online kníh a audiokníh), vstupné na športové podujatia, do fitness centier a na vybrané sociálne služby. Táto sadzba sa bude uplatňovať aj na ubytovacie služby, reštauračné služby podávajúce jedlá, ako aj na stavby v rámci projektov štátom podporovaného nájomného bývania.
Vyššie ceny však nie sú jediný problém, ktorý sa spája s upravenou sadzbou DPH. Problémom je aj motivácia subjektov vyhýbať sa plateniu vyšších daní. A aj kvôli tomu vzniká daňová medzera.
Napriek tomu, že sa daňová medzera medzi rokmi 2013 a 2022 znižovala, Slovensko stále patrí medzi krajiny EÚ s najhorším výberom DPH. Horšie sú na tom len Rumunsko a Malta, kde sa nevyberie až 30 percent a 27 percent DPH. Pre porovnanie, Rumunsko v roku 2022 prišlo o 8,5-miliardy eur, čo je zhruba rovnaká suma, akú Slovensko dokázalo vybrať.
Štát má určité opatrenia
Ako-tak dobrou správou je, že štát si vážnosť tohto problému uvedomuje, a preto ho chce riešiť. Ladislav Kamenický, minister financií, avizoval sériu opatrení na rok 2025, ktorých cieľom je zefektívniť výber daní. Medzi tieto opatrenia patria:
- QR platby a softvérovú eKasa: Systém, ktorý umožní zákazníkom realizovať bezhotovostné platby pomocou mobilných zariadení;
- eFaktúry a boj proti bezbločkovému hospodárstvu: Povinnosť vystavovať elektronické faktúry a sledovanie podnikateľských aktivít v reálnom čase;
- Paušálne odpočty a prísnejšie kontroly: Zabezpečenie transparentnosti pri používaní motorových vozidiel a posilnenie kontrol zo strany Finančnej správy.
Implementácia týchto opatrení však prinesie dodatočnú administratívnu záťaž pre podnikateľov a vyššie náklady. Zavedenie QR platieb bude funkčné až na jeseň 2025, keď všetky slovenské banky umožnia okamžité platby.
Podľa Ľubomíry Murgašovej z poradenskej spoločnosti Grant Thornton by Slovensko malo hľadať spôsoby, ako znížiť náklady verejných financií, napríklad zlúčením malých obcí. Zefektívnenie štátnej správy by mohlo viesť k výrazným úsporám.
Je ale otázne, či by prínos tohto kroku bol postačujúci. Žiaľ, 23-percentná DPH už platí a je takmer isté, že sa jej v dohľadnej budúcnosti nezbavíme – aspoň dovtedy, kým nebude stav verejných financií možné považovať za stabilný. Je škoda, že sa štát nezameral skôr na to, aby dane vyberal efektívnejšie namiesto toho, aby zvyšoval sadzby.
