Štát oficiálne ukončil diskusie na tému rozpočtu na rok 2025. Pôvodne boli zahájené minulý týždeň, pričom definitívne hlasovanie o schválení nového rozpočtu má prebehnúť v priebehu zajtrajšieho dňa, čiže utorka (3. decembra). Opoziční poslanci však varujú pred hroziacim nedostatkom hlasov koalície, ktorý úzko súvisí s aktuálnou situáciou okolo Rudolfa Huliaka a ďalších dvoch odídených poslancov z poslaneckého klubu SNS, informuje denník Teraz.sk.
Pôvodne boli rokovania o štátnom rozpočte zahájené vo štvrtok (28. novembra). Vtedy však do rozpravy z 30 písomne prihlásených zákonodarcov stihla vystúpiť len polovica. Poslední piati poslanci vystúpili dnes (2. decembra). Záverečné slovo pripadlo na ministra financií Ladislava Kamenického (Smer-SD), ktorý poďakoval za kultivovanú rozpravu a adresoval výhrady opozície.
Neprehliadnite
Kamenický prehlásil, že navrhnutý rozpočet na rok 2025 je pozitívne vnímaný Európskou komisiou (EK), ktorá hol mala vyhodnotiť ako jeden z najlepšie navrhnutých v rámci Európskej únie (EÚ). Dokonca v tomto smere má byť naša krajina medzi premiantmi, resp. medzi ôsmimi krajinami, ktoré splnili prísne fiškálne pravidlá.
Cieľom je znížiť deficit
Štátny rozpočet na rok 2025 je naviazaný na konsolidačný balík, ktorý prinesie viacero prísnych ekonomických opatrení s cieľom znížiť deficit verejných financií na ekvivalent 4,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Tento rok sa deficit verejných financií predpokladá na 5,8 percenta HDP.
Celkové príjmy štátu majú v budúcom roku činiť takmer 28-miliárd eur, zatiaľ čo výdavky by sa mali vyšplhať na približne 34-miliárd eur.
V rámci konsolidácie najviac ovplyvnia slovenské obyvateľstvo a podnikateľov zvýšená základná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH) a transakčná daň.
Štát v budúcom roku zvýši základnú sadzbu DPH zo súčasných 20 percent na 23 percent. V dôsledku navýšenia až o 3 percentuálne body dôjde k zdraženiu množstva tovarov a služieb. Výnimkou budú len niektoré tovary a služby, ktorým bola priradená osobitná sadzba. Patrí sem napríklad sadzba vo výške 5 percent, ktorá sa bude vzťahovať na základné potraviny. 23-percentná DPH má v budúcom roku predstavovať primárny zdroj príjmu pre štátnu kasu.
Transakčná daň predstavuje nový typ odvodu pre právnické osoby. Odvádzať sa bude z každej transakcie a výberu hotovosti z bankomatu. V prípade elektronických transakcií bola sadzba stanovená na 0,4 percenta. Z každej transakcie sa však nikdy neodvedie viac ako 40 eur. V prípade výberov hotovosti z bankomatu bola stanovená sadzba 0,8 percenta, a to bez maximálnej výšky odvodu.
Štát už podnikol zopár zmien
Tieto dva nástroje majú v budúcom vystupovať ako hlavné zdroje príjmu pre štátnu kasu. Ich pôvodné nastavenie sa však stalo terčom kritiky, a to aj kvôli možnej diskriminácii niektorých subjektov. Preto štát niektoré ich náležitosti upravil.
Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok schválili novelu zákona o DPH, ktorej cieľom je zefektívniť boj proti daňovým únikom a spresniť pravidlá pre odpočítanie dane. Významnou zmenou bolo rozšírenie pôsobnosti zníženej (5-percentnej) sadzby DPH na bezlepkové potraviny, presnejšie bezlepkové pečivo a bezlepkové múky. Toto opatrenie nadobudne účinnosť od 1. januára 2025 a má pomôcť ľuďom s intoleranciou na lepok znížiť náklady na základné potraviny.
Okrem toho novela priniesla upresnenie pojmu „investičný majetok“, aby bolo jednoznačné, že zahŕňa iba dlhodobý majetok a vylučuje zásoby. Toto spresnenie má odstrániť nejasnosti a zabrániť nesprávnemu uplatňovaniu odpočtu DPH. Došlo taktiež k rozhodnutiu o rozšírení prípadov, kedy je potrebné opraviť odpočítanú DPH.
Späť k zníženej sadzbe DPH, okrem bezlepkových potravín jej budú podliehať aj základné potraviny (napr. mäso a mlieko), lieky a knihy.
Kritika štátneho rozpočtu
Štátny rozpočet je nie bezdôvodne označovaný za „zákon roka“. Pôjde totiž o legislatívu, ktorá definuje hospodárenie štátu v priebehu celého budúceho roka.
Opozícia s jeho nastavením nesúhlasí už od začiatku. Michal Šimečka, predseda strany Progresívne Slovensko (PS) označil plány koalície za podvod na občana. Rozpočet aj konsolidácia podľa neho budú mať dopad na zraniteľných ľudí, jednorodičovské domácnosti aj mnohopočetné rodiny, teda tých, ktorí už teraz majú málo.
K situácii sa vyjadril aj Marián Viskupič (SaS). Podotkol, že občania sa skladajú svojimi daňami nie na sanáciu minulosti či znižovanie deficitu, ale na nové a nové výdavky.
Kamenický k rozpočtu uviedol, že jeho nová podoba neohrozí ani seniorov, ani ľudí trpiacich zdravotným znevýhodnením. Rozpočet stále zohľadňuje výdavky na vyplácanie 13. dôchodkov i zvýšenie opatrovateľského príspevku.
To však môže predstavovať komplikáciu, nakoľko na riziká späté s vysokými nákladmi na dôchodky nedávno poukázal aj Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Vyjadril sa hlavne na adresu starobných dôchodkov, na ktoré má byť v budúcom roku vynaložených vyše 10-milárd eur. V dôsledku toho bude musieť štát poskytnúť Sociálnej poisťovni (SP) finančnú pomoc v hodnote až 2,75-miliardy eur.
Čo sa týka 13. dôchodkov, na tie sa má v budúcom roku minúť až 920-miliónov eur. Významnú finančnú záťaž však podľa úradu predstavujú aj predčasné starobné dôchodky, ktorých náklady majú v budúcom roku stúpnuť na 560-miliónov eur.
