V bratislavskej Petržalke došlo k závažnému finančnému škandálu. Od januára 2023 dokázal zamestnanec miestneho úradu zodpovedný za mzdy postupne spreneveriť viac ako 2,5 milióna eur. Podľa vyšetrovania polícia zistila, že peniaze prevádzal nenápadne, postupne, na 151 rôznych účtov, ktoré si otvoril v ôsmich slovenských bankách.
Podvod začínal nenápadne, keď zamestnanec najskôr prevádzal len malé sumy v desiatkach eur. Postupne sa však odvážil na väčšie transakcie. V posledných mesiacoch už išlo o sumy v stovkách tisíc eur, pričom najvyššia jednorazová transakcia dosiahla až 200-tisíc eur. Napriek tomu, že mestské úrady majú nastavené kontroly mzdových platieb, tieto prevody nikto neodhalil viac než rok.
Podľa expertov na finančnú bezpečnosť ide o mimoriadne znepokojujúci prípad, pretože podobné transakcie by mali byť kontrolované minimálne dvoma až štyrmi osobami podľa tzv. pravidla štyroch očí. Zatiaľ nie je jasné, či podozrivý pracovník konal úplne sám, alebo či mal spolupáchateľov na úrade.
Ostatné mestské časti v Bratislave vyhlásili poplach
Situácia v Petržalke okamžite spôsobila poplach v ostatných bratislavských samosprávach. Starostovia a predstavitelia miestnych úradov okamžite pristúpili k mimoriadnym auditom finančných tokov a mzdových výdavkov. Cieľom týchto kontrol je preveriť všetky podobné transakcie a ubezpečiť sa, že v ich vlastných úradoch nedošlo k podobným machináciám.
Starosta mestskej časti Lamač, Igor Polakovič, potvrdil, že okamžite po prevalení prípadu v Petržalke zorganizoval mimoriadnu poradu, kde prešli celý systém vyplácania miezd. V najbližších dňoch má byť celý proces ešte dôkladnejšie analyzovaný.
Podobne reagovala aj samospráva v Karlovej Vsi. Tam vedenie miestneho úradu nariadilo okamžitú mimoriadnu kontrolu všetkých mzdových transakcií a účtov z minulosti. Cieľom je zistiť, či systém finančných kontrol neobsahuje kritické slabiny, ktoré by mohli byť zneužité.
Prečítajte si tiež
Banky podozrivé prevody nezachytili
Jednou z kľúčových otázok ostáva, prečo banky nedokázali odhaliť a zastaviť podozrivé finančné transakcie skôr. Bankové inštitúcie majú pritom podľa zákona povinnosť monitorovať prevody a zisťovať ich účel, aby zabránili praniu špinavých peňazí či financovaniu nelegálnych aktivít.
Odborníci pripomínajú, že banky majú vysoko sofistikované mechanizmy, ktoré automaticky identifikujú nezvyčajné finančné operácie. V prípade petržalského podvodu však tieto systémy zlyhali, alebo transakcie nepovažovali za dostatočne rizikové na ich zastavenie.
Samotné banky, ktorých sa prípad týka, ako napríklad ČSOB či UniCredit Bank, tvrdia, že všetky prevody prechádzajú štandardnými kontrolami podľa interných pravidiel, ktoré však z dôvodu ochrany súkromia nemôžu zverejňovať. Tento postoj však neodpovedá na otázku, ako mohli opakovane uniknúť pozornosti prevody veľkých súm od miestneho úradu na súkromné účty.
Prípad z Petržalky tak odhalil vážne slabiny nielen v systéme samospráv, ale aj v samotných bankách. Odborníci preto apelujú, aby došlo k sprísneniu dohľadu nad podobnými operáciami a aby sa zabránilo podobným udalostiam v budúcnosti.
Bratislavské samosprávy zatiaľ pokračujú v intenzívnych kontrolách. Polícia medzitým naďalej vyšetruje, či podozrivý úradník konal sám, alebo ide o širší systémový problém, ktorý môže zasahovať aj ďalšie úrady a osoby v hlavnom meste.
