Európsky automobilový priemysel už dlhšiu dobu zápasí s výraznými turbulenciami. A zrejme sa to tak skoro nezmení. Od 1. januára totiž vstúpia do platnosti prísnejšie emisné limity, ktorý výrobcov donútia zvýšiť predaj (a teda aj výrobu) elektrických vozidiel. To ale nie je zrovna jednoduchá úloha, a tak spoločnosti musia pristupovať k smutnej, no zrejme nevyhnutnej taktike. Téme sa venuje denník Pravda.
Aby elektromobily boli pre zákazníkov atraktívnejšie, automobilky zvyšujú ceny modelov so spaľovacími motormi. Ceny elektromobilov teda v skutočnosti neklesajú. Ide o optický klam vychádzajúci z vyšších cien spaľovákov. Pochopiteľne, tento krok vyvoláva otázky ohľadne spravodlivosti, ako aj možných negatívnych dôsledkoch.
Nejde pritom o ojedinelú praktiku. Aplikovali ju viaceré známe mená, ako sú Stellantis, Renault či Volkswagen. Všetky tieto podniky začali zvyšovať ceny benzínových a dieselových modelov, hoci nateraz „len“ o stovky eur. Peugeot zvolil ešte ráznejšie tempo – ceny spaľovákov zvýšil o 500 eur, zatiaľ čo ceny elektrických modelov ponechal nezmenené, teda na pôvodných hladinách.
Prísne emisné normy
Tento nepriaznivý vývoj, ako sme spomenuli, vyplýva z nastupujúcich emisných noriem. Tie vyžadujú, aby aspoň 20 percent celkového predaja vozidiel tvorili elektrické modely. To je celkom prísna hranica, ktorú Európa aktuálne nedosahuje. V súčasnosti si elektromobily na území bloku pripisujú len 13-percentný podiel z celkového predaja. Znamená to jediné – automobilky musia okamžite zvýšiť tempo elektrifikácie, hoc aj na úkor možností pre zákazníkov.
Pokiaľ by nezvýšili tempo elektrifikácie, a teda nesplnili emisné normy, mohli by čeliť pokutám vo výške až 15-miliárd eur. Situáciu ešte väčšmi komplikuje fakt, že v poslednom období sektor zápasí so slabším dopytom, nadmernou výrobnou kapacitou, ako aj rastúcou konkurenciou zo strany čínskych výrobcov.
Automobilky skúšajú, čo sa dá
Mac Mortureux, riaditeľ francúzskej automobilovej lobby PFA, upozorňuje na zásadné rozdiely medzi požiadavkami Európskej únie (EÚ) a aktuálnymi schopnosťami trhu. Dodal, že tlak na elektromobilitu je enormný, no reálny dopyt po elektrických vozidlách zaostáva za očakávaniami.
Pokiaľ ide o postoj analytikov, tí vyššie ceny spaľovákov považujú za určitú formu nepriamej dotácie pre elektromobily. Tí, ktorí nakupujú tradičné autá, nepriamo financujú zľavy na elektromobily. Tejto teórii však kontruje skutočnosť, že pre väčšinu ľudí sú elektromobily stále finančne nedostupné. Platí to najmä o ekonomicky slabších trhoch, medzi ktoré patrí aj Slovensko.
Napríklad Volkswagen znížil cenu modelu ID.3 na menej ako 30-tisíc eur. No hoci išlo o potešujúci krok, nižšia cena stále bola pre mnohých príliš vysoká.
Poniektorí odborníci sa obávajú, že takéto kroky predstavujú riziko zníženia dopytu po spaľovacích motoroch, čo môže negatívne ovplyvniť celú výrobnú i dodávateľskú sieť.
Je ale nutné podotknúť, že nie všetky automobilky volia túto stratégiu. Niektoré experimentujú s alternatívnymi metódami, ako splniť emisné limity bez výrazných cenových zmien. Vhodnými kandidátmi sú združovanie emisií či nákup kreditov od značiek s vysokým podielom elektrických vozidiel, ako je napríklad Tesla. Problémom pri týchto postupoch je znižovanie ziskovosti.
Elektromobily sa rozšíria, no chce to čas
Zástupcovia automobilového priemyslu preto apelujú na EÚ, aby znížila svoje požiadavky v oblasti emisií. Luc Chatel z PFA varoval, že pokiaľ automobilky nebudú môcť predávať dostatok elektromobilov, budú penalizované za spaľovacie motory, čo dláždi cestu k ohrozeniu celého priemyslu.
Tlak na elektromobilitu prináša nové otázky: Je tento prístup spravodlivý voči spotrebiteľom? A ako ovplyvní dosiahnutie klimatických cieľov trh a ceny automobilov? Jedno je isté – rok 2025 bude pre automobilový sektor zlomovým.
