Rok 2025 pre Slovákov rozhodne nebude jednoduchý. Príčinou bude aj inflácia, ktorá sa má opäť zvýšiť a zasiahnuť všetky skupiny obyvateľstva, vrátane zamestnancov a dôchodcov. Žiaľ, tento negatívny vývoj najviac doľahne na domácnosti s nižšími príjmami. Marek Gábriš, analytik ČSOB, predpokladá, že priemerný rast cien by mal v budúcom roku dosiahnuť úroveň 4,4 percenta. Na jeho prognózu upozornil denník Teraz.sk.
Analytik tvrdí, že rast inflácie spôsobia viaceré faktory, vrátane zvýšenia daní, tlaku vyplývajúceho z nedostatku pracovnej sily, ako aj pokračujúceho rastu cien potravín. Čo sa týka potravín, je nutné podotknúť, že zástupcovia potravinárskeho a obchodného sektora po stretnutí s premiérom Robertom Ficom skonštatovali, že od januára sa prejaví aj znížená sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH).
Inými slovami – viaceré základné potraviny by mali byť dostupnejšie. Očakáva sa, že lacnejšie budú mliečne a mäsové výrobky, pečivo a dokonca aj vajcia. Sadzba dane pre tieto položky bude okresná zo súčasných 10 percent na 5 percent, na čo mal štát vyčleniť až 300-miliónov eur. Pri ostatných potravinách bude DPH nastavená na 19 percent.
Zoznam základných potravín, ktorých sa týka znížená daň, zahŕňa napríklad maslo, vajcia, med, ako aj tradičné pekárenské výrobky, ako sú rožky a biely chlieb. Luxusnejšie alebo špeciálne výrobky, ako napríklad makové rožky s polevou či iné ochutené pečivo, boli z tejto kategórie vyňaté.
Robert Fico tento krok považuje za kľúčové opatrenie na zníženie nákladov domácností. Ocenil prístup obchodných reťazcov, ktoré už v rámci konkurenčného boja začínajú znižovať ceny.
Konsolidácia ako koreň problému
Teraz ale späť k téme. Gábriš dodáva, že konsolidačný balíček vlády, ktorý zahŕňa zmienené zvýšenie daní, výrazne prispeje k rastu inflácie. Problém potom vidí aj v nedostatku zamestnancov v sektore služieb, čo taktiež vyvoláva tlak na zvýšenie cien. Situáciu vraj nezachránia ani zmrazené ceny energií pre domácnosti.
Gábrišov predpoklad ohľadne inflácie v roku 2025 sa odlišuje od predpovede vydanej Národnou bankou Slovenska (NBS). Zatiaľ čo Gábriš hovorí o inflácii na úrovni 4,4 percenta, NBS hovorí o miere 4,1 percenta. Prognóza rozpočtovej rady je bližšie k predpovedi NBS (4,2 percenta).
A žiaľ, to stále nie je všetko. Gábriš upozorňuje, že rast cien môže spôsobiť pokles reálnych starobných dôchodkov. Vysvetľuje, že valorizácia dôchodkov na úrovni 2,1 percenta nebude stačiť na pokrytie rastu cien, čo znamená, že v skutočnosti môžu reálne dôchodku klesnúť, a to v priemere o 2 percentá až 2,3 percenta. Týka sa to viac ako jedného milióna dôchodcov.
Situácia ohľadne inflácie tak bude ešte horšia, než akú možno evidovať aktuálne. Podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky (ŠÚ SR) spotrebiteľské ceny v novembri medziročne stúpli o 3,2 percenta, čo je zhodné s údajmi vykázanými domácnosťami. Nízkopríjmové domácnosti zaznamenali nárast cien o zhruba 3,3 percenta.
Slováci si za rovnakú sumu kúpia menej
Aby sme to zhrnuli – rast cien služieb, potravín a ďalších základných položiek znamená, že spotrebitelia budú musieť venovať viac pozornosti svojim výdavkom. Pre dôchodcov, ktorých valorizácia neudrží krok s infláciou, to znamená reálne zníženie kúpnej sily.
Vláda tak bude musieť v nasledujúcom roku čeliť výzvam spojeným s vyrovnávaním rastu cien a ochranou najzraniteľnejších skupín obyvateľstva.
Je otázne, či štát príjme určité opatrenia, ktorými sa ešte väčšmi pokúsi zmierniť negatívny dopad konsolidačných opatrení na rozpočty slovenských domácností. Riešenia, ako je napríklad zmrazenie cien energií, sa nateraz ukazujú ako nedostatočné na kompenzáciu komplexných faktorov, ktoré prispievajú k rastu inflácie.
