Štát plánuje na budúci rok množstvo dôležitých legislatívnych zmien. Najčastejšie sa však hovorí o konsolidačnom balíku, a to z dobrého dôvodu. Práve tento zákon totiž priamo či nepriamo ovplyvní všetkých obyvateľov krajiny, a to predovšetkým 23-percentnou základnou sadzbou dane z pridanej hodnoty (DPH). Postupne však tento plán naráža na nepríjemné problémy, ktoré tlačia vládu k nevyhnutným úpravám.
Na ďalší problém spätý s konsolidáciou upozornil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) vo svojom stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2025, informuje Spravodajský portál RTVS. Poukazuje na riziká vo viacerých oblastiach, menovite sociálnej, environmentálnej, vzdelávacej a zdravotníckej. Stanovisko predložil Národnej rade (NR) SR Ľubomír Andrassy, predseda NKÚ. Rokovania o návrhu rozpočtu boli naplánované na dnešný deň.
Neprehliadnite
Príliš drahé dôchodky
NKÚ sa obáva, že veľkým rizikom, pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť verejných financií, čo je jeden z hlavných zámerov konsolidačných opatrení, je súčasné nastavenie dôchodkového systému. Celková výška starobných dôchodkov má totiž v budúcom roku dosiahnuť rekordnú sumu, a to vyše 10-miliárd eur.
V dôsledku toho bude musieť štát poskytnúť Sociálnej poisťovni (SP) finančnú pomoc v hodnote až 2,75-miliardy eur. Stojí pritom za zmienku, že príspevok pre poisťovňu z roka na rok rastie – napríklad v roku 2022 dosahoval 103-miliónov eur.
NKÚ taktiež poukazuje na sumu, ktorá pôjde na vyplatenie 13. dôchodkov. Tá presiahne astronomickú hranicu 920-miliónov eur. Úrad preto považuje za nevyhnutné, aby došlo k adresnejšiemu nastaveniu kritérií pre ich vyplácanie. Významnú finančnú záťaž potom predstavujú aj predčasné starobné dôchodky, ktorých náklady majú v budúcom roku stúpnuť na 560-miliónov eur. Išlo by o 4-násobok výšky nákladov, ktoré boli v tejto oblasti vykázané v roku 2023.
Zadlžené nemocnice
Značné sumy potom budú smerovať do oblasti zdravotníctva. Štát má v tomto smere vyčleniť necelých 10-miliárd eur. NKÚ upozorňuje, že došlo k výraznému nárastu podielu osobných výdavkov na celkových výdavkoch zdravotnícky zariadení, konkrétne zo 48 percent v roku 2018 na 62 percent v tomto roku. Možno by to nebol taký problém, keby výkonnosť jednotlivých nemocníc nebola nižšia ako pred pandémiou koronavírusu.
A to stále nie je všetko. Kontrolný úrad varuje, že až 13 najväčších štátnych nemocníc vykazuje dlh viac ako miliardu eur. Je nutné podotknúť, že zhruba polovica z tejto čiastky predstavuje dlh voči SP. Vysoký je aj investičný dlh nemocničných budov, ktorý dosahuje stovky miliónov eur.
Stagnujúce platy učiteľov a environmentálne záväzky
Pokiaľ ide o školstvo, vláda si podľa NKÚ neplní záväzok, ktorým je každoročný rast platu zamestnancov. V tomto roku nedošlo k žiadnej valorizácii učiteľských platov. A rovnako by tomu malo byť aj v budúcom roku. Práveže hrozí pokles reálnych miezd zamestnancov školského sektora o necelých päť percent.
Napokon si štát neplní záväzky ani v environmentálnej oblasti, vrátane pripojenia každej aglomerácie nad 2-tisíc obyvateľov na kanalizačnú sieť.
Štát čaká kopa práce
Z uvedeného celkom jasne vyplýva, že vláda stále má čo prehodnocovať a upravovať. Varovanie, resp. varovania NKÚ prichádzajú len krátko po tom, čo sme sa dozvedeli, že štát pracuje na úpravách dvoch hlavných prvkov konsolidačného balíka. Okrem 23-percentnej DPH je ním aj transakčná daň.
Transakčná daň predstavuje nový typ odvodu pre právnické osoby. Odvádzať sa bude z každej transakcie a výberu hotovosti z bankomatu. V prípade elektronických transakcií bola sadzba stanovená na 0,4 percenta. Z každej transakcie sa však nikdy neodvedie viac ako 40 eur. V prípade výberov hotovosti z bankomatu bola stanovená sadzba 0,8 percenta, a to bez maximálnej výšky odvodu.
Pripravované zmeny v rámci legislatívy vyplývajú z predlohy, ktorú pripravil príslušný parlamentný výbor. Po novom sa majú do skupiny tovarov podliehajúcej zníženej (5-percentnej) sadzbe DPH zaradiť aj bezlepkové potraviny, presnejšie bezlepkové pečivo a bezlepkové múky. Tento tovar zvyčajne býva drahší ako bežné pečivo.
Pokiaľ ide o transakčnú daň, tej by po novom nemali podliehať napríklad rôzne mimovládne a neziskové organizácie a združenia, ktoré prevádzkujú verejnoprospešné činnosti. Do tejto kategórie spadajú napríklad organizácie zamerané na ochranu ľudských práv, ochranu životného prostredia či poskytovanie sociálnej pomoci a podporu vzdelávania a športu.
Okrem toho by sa maximálna výška odvodu z učinenej transakcie (40 eur) nemala vzťahovať len na prevody realizované v rámci slovenských bánk. Konkrétne táto zmena prispeje medzinárodným obchodným skupinám, ktoré realizujú elektronické transakcie aj v menej slovenských divízií.
