A je to tu. Nová legislatíva, ktorou slovenská vláda cieli na zvýšenie príjmov pre štátnu pokladnicu, narazila na tvrdú prekážku. Nie je totiž v súlade s právom Európskej únie (EÚ), čo predstavuje vážnu komplikáciu, informuje denník Teraz.sk. Konkrétne ide o legislatívu, ktorá má na Slovensko v budúcom roku priniesť transakčnú daň.
Túto daň budú uhrádzať právnické osoby, a to z každej odoslanej elektronickej transakcie a výberu hotovosti z bankomatu. S novou daňou sa však spája aj niekoľko ďalších povinností.
Daň z transakcií už dlhšie funguje v susednom Maďarsku, kde však spôsobila zvýšenú mieru hromadenia hotovosti a donútila viaceré subjekty k tomu, aby obchádzali elektronické platby. Je však pravda, že väčšina firiem sa jej vyhnúť nedokáže. Podľa odhadov vlády bude transakčná daň tvoriť druhý najvyšší príjem pre štátnu kasu. Číslom jeden bude vyššia základná sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH). Konkrétne sa navýši zo súčasných 20 percent na 23 percent.
Transakčná daň pozostáva z dvoch základných sadzieb. Sadzba vo výške 0,4 percenta sa bude uplatňovať na elektronické transakcie. Vždy sa však odvedie maximálne 40 eur. Druhá sadzba vo výške 0,8 percenta sa bude uplatňovať na výbery z bankomatov. V tomto prípade vláda nestanovila maximálny limit.
Podnikateľom taktiež vzniká povinnosť mať založený transakčný účet. Ide o platobný účet daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo organizačnou zložkou zahraničnej osoby, alternatívne platobný účet fyzickej osoby, na ktorom daňovník vykonáva finančné transakcie súvisiace s jeho podnikaním.
Predmetom dane nebude finančná transakcia súvisiaca s úhradou daní, odvodov či príspevkov do štátneho rozpočtu. Nie sú ním ani odvody do Sociálnej poisťovne či zdravotnej poisťovne.
Daň porušuje európske právo
Je však možné, že napokon sa nového daňového zaťaženia nedočkáme. Porušuje totiž princípy európskeho práva, pričom pre podnikateľov predstavuje neprimeranú, ba až diskriminačnú administratívnu záťaž. Upozornil na to slovenská pobočka organizácie International Fiscal Association (IFA), ktorá združuje daňových poradcov, právnikov a vysokoškolských odborníkov.
IFA podotýka, že nakoľko bola transakčná daň schválená Národnou radou (NR) v skrátenom konaní bez riadneho legislatívneho procesu, tento proces nezahŕňal kľúčový analýzu ohľadne súladu legislatívy s medzinárodným daňovým právom.
Odborníci považujú túto právnu normu za problematickú, a to vo viacerých bodoch. Komplikáciu predstavuje napríklad to, že sa daň bude vzťahovať aj na bankové transakcie realizované slovenskými podnikateľmi na účtoch v zahraničných bankách. Následkom bude vyššie zdanenie v prípade cezhraničných zúčtovaných nákladov. Konkrétne na tento problém poukázala Renáta Bláhová, prezidentka slovenskej pobočky IFA a partnerka BMB Partners TAXAND.
Záťaž a diskriminácia
Asociácia deklaruje, že vyššie zdanenie cezhraničných zúčtovaní nákladov v porovnaní s domácimi zúčtovaniami, predstavuje z hľadiska Zmluvy o fungovaní EÚ neprimeranú a diskriminačnú administratívnu záťaž. Odsudzuje potom aj legislatívnu požiadavku na slovenských podnikateľov, ktorá sa týka samostatného vypočítavania a odvádzania dane na mesačnej báze z pohybov na účtoch v zahraničných bankách.
Aby toho nebolo málo, celkový vplyv transakčnej dane má byť v rozpore s voľným pohybom kapitálu v rámci EÚ. Ten zakazuje všetky obmedzenia, ktoré sa týkajú ohybu kapitálu medzi členskými krajinami.
Silvia Hallová, partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton, zdôraznila, že zákon o transakčnej dani sa celkom jasne prijal bez toho, aby bol v riadnom procese odobrený zodpovednými orgánmi EÚ, čo sa týka jeho súladu s európskym právom. Táto daň by predstavovala nielen neprimeraný zásah pre firmy podnikajúce na Slovensko, taktiež by nemalú časť z nich diskriminovala a neprimerane zaťažovala.
Nateraz nie je úplne jasné, čo tieto zistenia zmenia. Je však takmer isté, že vláda bude musieť pristúpiť k určitým zmenám, aby bola transakčná daň v súlade s európskym právom. Ak sa ho nepodarí dosiahnuť, hrozia vážne postihy.
