Hoci medicína za tých niekoľko tisícročí od jej vzniku výrazne pokročila, ľudstvo stále sužujú viaceré choroby, ktoré nevieme účinne liečiť. Vedci však postupne skúmajú spôsoby, akými by bolo možné súčasné nedostatky v tejto oblasti odstrániť, teda nájsť efektívne metódy liečby aj na tie najzákernejšie ochorenia. Aktuálne vedci informujú o potenciálne revolučnom objave, ktorý môže pomôcť v liečbe Parkinsovej choroby či epilepsie.
Ako píše denník Pravda, týmto objavom sú nové batérie, ktoré sa dokážu naťahovať ako gumené cukríky. V budúcnosti vraj môžu byť vhodné na implantovanie priamo do mozgu pacientov trpiacich jedným z dvoch vyššie uvedených ochorení.
Je celkom smutným faktom, že i keď sa neustále doslýchame o nových batériových technológiách, ktoré sľubujú extrémne rýchle nabíjanie, dlhoročnú výdrž či minimálnu záťaž na životné prostredie, väčšina batérií, ktoré sú nám aktuálne k dispozícií, sú stále založené na pomerne zastaralých postupoch. Jednou z mála výnimiek, a aj to len v malom rozsahu, sú elektromobily.
V súčasnosti vedci experimentujú s rôznymi novými typmi batérií, napríklad na článkoch na báze lítia a vzduchu (Li-air), v rámci ktorých materiál lítia reaguje so vzduchom, alebo na lítiovo-sírových akumulátoroch, ktoré zase lákajú vyššou energetickou hustotou a zložením z cenovo dostupnejších materiálov. Pri obidvoch týchto príkladoch však platí, že nateraz sú k dispozícii iba prototypy, ktoré trápia viaceré nedostatky, napríklad slabá stabilita a krátka životnosť.
Prelom však nemusia spôsobiť len nové batériové technológie. Prísť môže aj zo strany dnešných batérií, ak sa podniknú tie správne zmeny.
„Gumové“ batérie
Touto filozofiou sa zrejme riadili aj vedci z britskej University of Camridge. Podarilo sa im totiž vyvinúť batériu, ktorú možno naťahovať ako gumové cukríky, a to bez rizika poškodenia. Pri jej vývoji sa mali inšpirovať elektrickými úhormi.
Vedci celý svoj výskum dôkladne zdokumentovali v článku, ktorý bol publikovaný v magazíne Science Advances (AAAS). Aktuálne majú v pláne novú batériu otestovať na živých organizmoch, pričom ak sa všetko ukáže byť v poriadku, v budúcnosti môže byť použitá ako mozgový implantát pre pacientov trpiacich epilepsiou alebo Parkinsovou chorobou. Okrem toho by sa mohla využívať aj v nositeľnej elektronike.
Stephen O’Neil, spoluautor výskumu, skonštatoval, že navrhnúť materiál batérie, ktorý by bolo možné takmer ľubovoľne naťahovať a zároveň by nestrácal schopnosť vysokej vodivosti, je veľmi náročnou úlohou. Tieto dva faktory si totiž zvyčajne odporujú. Čím viac je materiál natiahnutý, tým nižšia je jeho vodivosť.
Tým môžeme premostiť späť k zmienenému zdroju inšpirácie, teda k elektrickým úhorom. Dizajn novej batérie bol navrhnutý podľa ich vrstevnej štruktúry elektrocytov. Batéria teda namiesto toho, aby za pomoci pevných materiálov s elektrónmi prenášala náboj, využíva svoju ohybnosť na prenos iónov. Pokiaľ ide o materiálové zloženie, vedci využili tzv. hydrogél, čo je 3D polymér, ktorý z viac ako 60 percent pozostáva z vody.
Vhodné parametre
Tento materiál vraj umožňuje potrebnú kontrolu mechanických vlastností batérie, ako aj imitáciu flexibility ľudskej kože. Výsadou je aj jeho lepivosť, vďaka ktorej možno materiál zlisovať do viacerých vrstiev a tým ešte väčšmi navýšiť jeho energetický potenciál. Práve to zabezpečuje, že sa batéria môže naťahovať a rozpínať bez toho, aby stratila na vodivosti.
O’Neil ďalej vysvetľuje, že mechanické vlastnosti hydrogélu môžu byť dodatočne prispôsobené tak, aby vystupoval ako ľudské tkanivo. Vďaka tomu sa vraj má výrazne znížiť riziko, že telo pacienta batériu po implantovaní neprijme.
Opäť však treba podotknúť, že batéria sa zatiaľ nachádza v prípravnom štádiu. Aby bola schválená pre testovanie na ľudských subjektoch, musí najskôr úspešne absolvovať sériu náročných testov a experimentov. No ak všetko prebehne v poriadku, možno to bude práve polymérový akumulátor, ktorý doktorom umožní zatočiť so zákernými ochoreniami mozgu či nervového systému.
Súbežne možno poukázať na nedávne úspechy spoločnosti Neuralink, ktorú vedie Elon Musk. Tá totiž implantovala svoj mozgový čip už druhému pacientovi, pričom podľa dostupných informácií mal byť proces úspešný a prínosný. Prvý pacient, ktorý si ho nechal implantovať, po nehode pred mnohými rokmi ochrnul od krku dole. Vďaka čipu však dokáže „na diaľku“ komunikovať s elektronikou, a teda surfovať po webe, písať texty či dokonca hrať videohry.
