Umelá inteligencia (AI) sa postupne stáva bežnou súčasťou života azda každého z nás. Často s ňou pritom interagujeme aj vtedy, keď si to priamo neuvedomujeme. To preto, lebo schopnosti tejto technológie napredujú raketovým, a tým pádom pre mnohých aj hrozivým tempom. S ohľadom na tento pokrok sa skupina vedcov rozhodla uskutočniť experiment známy ako Turingov test, píše server Live Science.
Alan Turing bol mimoriadne nadaným počítačovým vedcom, ktorému sa v podarilo prelomiť šifrovací nástroj Enigma. Jej prostredníctvom si nacistické vojenské zložky v priebehu druhej svetovej vojny vymieňali rôzne dôležité správy. Bol to práve Turing (hoci na to nebol sám), komu sa podarilo tento tajomný nástroj dešifrovať, čím spojenci získali obrovskú výhodu.
Turingov test možno inak nazvať imitačnou hrou. Korení ešte v roku 1950 a v súčasnosti je jeho cieľom posudzovať, či zariadenie disponuje umelou inteligenciou na nerozoznanie od bežnej, teda ľudskej inteligencie. Aby takéto zariadenie testom prešlo, musí byť schopné hovoriť a „premýšľať“ ako človek, čiže musí byť schopné oklamať nás, že ide o živú bytosť
Štyria respondenti, len jeden človek
Po novom sa vedci rozhodli aplikovať tento test na aktuálne používané modely umelej inteligencie. Požiadali 500 ľudí, aby viedli konverzácie s celkovo štyrmi respondentmi. Avšak len jedným z nich bol človek, zvyšnými troma boli programy AI, menovite ELIZA zo 60. rokov, GPT-3.5 a GPT-4.0. Jednotlivé rozhovory trvali približne päť minút, po čom boli účastníci experimentu vyzvaní k vyjadreniu názoru, či konverzovali s človekom alebo s neživým strojom.
Výsledky tohto experimentu boli publikované 9. mája na serveri arXiv. Najviac hrozivé zistenia vychádzajú z konverzácií, ktoré ľudia viedli s modelom GPT-4.0. Až 54 percent účastníkov považovalo tento model za živého človeka. Systém ELIZA, ktorý pracuje s vopred naprogramovanými odpoveďami, teda nepoužíva veľký jazykový model (LLM), považovalo za človeka iba 22 percent ľudí. V prípade GPT-3.5 to bolo okolo 50 percent. Pokiaľ ide o ľudského respondenta, toho správne identifikovalo 67 percent účastníkov experimentu.
„Stroje môžu konfabulovať, spájať hodnoverné ex-port-facto zdôvodnenia vecí, ako to robia ľudia,“ uviedla Nell Watsonová, výskumníčka umelej inteligencie z Inštitútu elektrotechnických a elektronických inžinierov (IEEE), pre Live Science. „Môžu podliehať kognitívnym skresleniam, môžu byť oklamané a manipulované a sú čoraz klamlivejšie. Všetky tieto prvky znamenajú, že v systémoch umelej inteligencie sa prejavujú ľudské slabosti a zvláštnosti, vďaka čomu sa viac podobajú ľuďom ako predchádzajúce prístupy, ktoré mali len zoznam konverzovaných odpovedí,“ dodala Watsonová.
Záleží na viacerých faktoroch
Dá sa povedať, že výsledky Turingovho testu len utvrdili vedcov v obavách z následkoch, aké môže umelá inteligencia predstavovať, a to ako v sociálnej, tak aj v ekonomickej sfére. Uznali však, že existuje oprávnená kritika príliš jednoduchého prístupu, ktorý Turingov test využíva. Dodali, že štylistické a sociálno-emocionálne faktory by mali pri absolvovaní testu zohrávať dôležitejšiu úlohu ako tradičné znaky inteligencie.
„Hrubý intelekt siaha len po obmedzenú hranicu. To, na čom skutočne záleží, je dostatočná inteligencia na pochopenie situácie, schopností ostatných a empatia, ktorý dokáže tieto prvky spojiť. Schopnosti sú len malo časťou hodnoty, ktorú predstavuje umelá inteligencia – podstatná je aj jej schopnosť pochopiť hodnoty, preferencie a hranice iných. Práve tieto vlastnosti umožnia, aby AI slúžila ako verný a spoľahlivý komorník pre náš život.“
Neprehliadnite
Watsonová doplnila, že štúdia predstavuje výzvu pre budúcu interakciu medzi ľuďmi a strojmi a že budeme čoraz viac paranoidní, pokiaľ ide o skutočnú náturu interakcií, a to predovšetkým tých, ktoré sa týkajú citlivých záležitostí. Jedným dychom poukázala na obrovský pokrok, ktorý sa podaril AI učiniť v priebehu len pár posledných rokov.
„ELIZA bola obmedzená na konverzované odpovede, čo značne obmedzovalo jej možnosti. Mohla by niekoho oklamať na päť minút, ale čoskoro by sa prejavili jej slabiny,“ povedala Watsonová. „Jazykové modely sú nekonečne flexibilné, dokážu syntetizovať odpovede na širokú škálu tém, hovoriť v konkrétnych jazykoch alebo dialektoch a vykresľovať sa s osobnosťou a hodnotami, ktoré sa riadia charakterom. Je to obrovský krok vpred oproti niečomu, čo naprogramoval človek ručne, nech by to bolo akokoľvek šikovne a starostlivo.“
