To, o čom sa pred mesiacom len polemizovalo, sa teraz stáva realitou. Vtáčia chrípka sa dokázala preniesť z cicavca, konkrétne kravy, na človeka. To u odborníkov vyvoláva nové, veľmi vážne obavy z toho, akým smerom sa chrípkové vírusy uberajú, a ako veľmi časom vzrastie ich potenciál vyvolať ďalšiu globálnu pandémiu, alebo ešte horšie, pandémie. Téme sa venuje server StudyFinds.
U jedného zamestnanca mliečnej farmy na území amerického Texasu sa koncom marca začali objavovať príznaky nejasného ochorenia. Všimol si začervenania v pravom oku, ktoré bolo sprevádzané nepríjemným, dráždivým pocitom. Rozhodol sa navštíviť lekára, ktorý mu oznámil, že ide o subkonjuktiválne krvácanie, čo je krvácanie cez spojivku.
Symptómy pacienta nenaznačovali, že by išlo o chrípkové ochorenie. To totiž zvyčajne sprevádzajú vysoké horúčky, triašky, slabosť v kĺboch a svaloch, prípadne problémy s dýchaním.
Vtáčia chrípka na človeka preskočila z kravy
Zásah odborníkov na seba nenechal dlho čakať. Prakticky okamžite sa pustili do hľadania zdroja nákazy, pričom začali u samotného pacienta. Ten poprel že by prišiel do blízkeho kontaktu s uhynutými vtákmi. S čím však prišiel do kontaktu, boli kravy, s ktorými bol v blízkom kontakte, keďže s nimi pracoval.
Následne sa zistilo, že kravy dlhšie trápili záhadné problémy. Klesla im chuť do jedla, znížila sa produkcia mlieka, pričom výnimočná nebola ani letargia, horúčka či dehydratácia.
Kľúčovým okamihom bolo zistenie, že podobná situácia panovala aj na iných mliečnych farmách lokalizovaných v okolí miest, kde bol potvrdený výskyt vysoko patogénneho vírusu vtáčej chrípky – A(H5N1).
Test vzoriek potvrdil obavy
Ostávala jediná možnosť, a to teóriu podrobiť testu. Mužovi boli odobraté stery zo spojiviek a nosohltanu, následne ich poslali do laboratória na testovanie. To v oboch vzorkách zistilo prítomnosť vírusu vtáčej chrípky. Muž tak dostal naordinovanú izoláciu, pričom počas liečby požíval oseltamivir. Ten bol podaný aj osobám, s ktorými prišiel do kontaktu.
Dobrou správou je, že zdravotný stav pacienta sa postupne zlepšil, pričom u ostatných pracovníkov mliečnej farmy sa neobjavili žiadne náznaky ochorenia. To u vedcov vzbudilo nádej, že vírus nemusí byť prenosný z jedného človeka na druhého. Stále je tu však ten znepokojivý prenos z vtáka na cicavca, v tomto prípade kravu, a následne na človeka. Ide o bezprecedentný scenár, ktorý rozhodne netreba ignorovať. Uznal to aj Steve Presley, riaditeľ Inštitútu pre životné prostredie a ľudské zdravie a Laboratória pre výskum biologických hrozieb univerzity v Texase.
Kmeň H5N1 a 50 % úmrtnosť
Znepokojujúci je aj typ vírusu, ktorý bol u pacienta identifikovaný. Kmeň H5N1 je totiž veľmi nebezpečný. V priebehu posledných dvoch dekád sa dokázal rozšíriť do 23 krajín, v ktorých si pripísal priam strašidelnú 50-percentnú úmrtnosť. Situáciu ešte väčšmi zhoršuje fakt, že tento vírus nie je príliš vyberavý, pokiaľ ide o hostiteľa – môžu ním byť voľne žijúci vtáci, ako aj hydina, okrem iných.
A žiaľ, to stále nie je všetko. V získaných vzorkách vírusu bola odhalený jedna dôležitý mutácia, resp. genetická zmena, ktorá je označovaná ako PB2 E627K. Konkrétne je spájaná so schopnosťou vírusu adaptovať sa na hostiteľov z triedy cicavcov. V minulosti bola identifikovaná u ľudí aj cicavcov trpiacich podtypmi vírusu vtáčej chrípky A.
Neprehliadnite
Toto zistenie jasne dokazuje, že chrípkové vírusy sa neustále vyvíjajú. Platí pritom, že aj na pohľad drobné genetické zmeny môžu v dlhodobom časovom horizonte predstavovať katastrofu.
