Internet je miestom, kde sa stretáva kopa rôznych názorov. Problém je to najmä pri kľúčových témach, ktoré sa týkajú kompletne celej spoločnosti. Stret názorov pri takýchto témach totiž často vedie k vyostreným hádkam či priam extrémnym postojom. Preto je potrebné, aby sa diskusie na internete náležite regulovali. A samozrejme, výnimkou nie je ani slovenský online priestor.
Ako píše portál Aktuality.sk, predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko ukázal, ako môžu byť diskusie na slovenskom internete regulované v blízkej budúcnosti. Podľa jeho vízie by mali médiá od používateľov vyžadovať fotografiu, prípadne kópiu dokladu totožnosti či iného dokumentu, z ktorého je možné overiť základné identifikačné údaje. Medzi tie spadá priezvisko, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, štátna príslušnosť či telefónne číslo.
Tento celkom rázny zákrok prichádza necelé dva týždne po neúspešnom atentáte na úradujúceho premiéra Roberta Fica. Matúš Šutaj Eštok, minister vnútra, krátko po streľbe v Handlovej uviedol, že tvrdo zakročí proti komukoľvek, kto bude statusmi či komentármi na sociálnych sieťach podporovať úmysly atentátnika.
Boj proti nenávistným komentárom už vraj nebudú zvádzať iba polícia a prokuratúra, ale aj parlament.
Chcete komentovať? Pošlite občiansky
SNS do národnej rady predložila návrh zákona, podľa ktorého by sa malo znemožniť písanie anonymných komentárov na spravodajských portáloch. Strana požaduje, aby si médiá od svojich používateľov, ktorí chcú diskutovať o určitej téme, pýtali identifikačné údaje a aby náležite overovali ich pravosť či správnosť. Urobiť tak vraj môžu napríklad vyžiadaním si fotokópie občianskeho preukazu.
„Ak prevádzkovateľ spravodajského webového portálu umožní na spravodajskom webovom portáli zverejňovanie komentárov ku komunikátom novinárskej povahy, je povinný vopred získať a overiť identifikačné údaje fyzickej osoby, ktorej umožní zverejňovanie komentárov, na účel preukázania totožnosti tejto fyzickej osoby vo verejnom záujme,“ uvádza návrh SNS.
Poslanci navrhované zmeny odôvodňujú tvrdením, že ak by náhodou komunikujúci spáchal trestný čin, jeho údaje by mohli byť rýchlo poskytnuté polícii.
Médiá by teda mali podľa návrhu od používateľov, ktorí chcú publikovať komentár, vyžadovať zaslanie fotokópie občianskeho preukazu, na ktorej by boli jasne vidieť základné identifikačné údaje, ako sú meno a priezvisko, rodné číslo, adresa trvalého bydliska a rodné číslo.
Príliš rázny zákrok
Samozrejme, takýto spôsob kontroly diskutujúcich nie je zrovna jednoduchý a ani pohodlný. A taktiež môže predstavovať značné riziko pre bezpečnosť osobných údajov používateľov.
Koalícia si ale servítku pred ústa neberie. Regulovať chce nielen domáce médiá, ale aj médiá spadajúce pod ochranné krídla nadnárodných spoločností, ako sú napríklad Facebook a X.
Podľa Tomáša Kamenca, advokáta a odborníka na mediálne právo, je hlavným problémom návrhu zákona práve overovanie osobných údajov, ku ktorým majú byť médiá donucované: „Neviem si predstaviť, akým spôsobom by médiá mohli overovať rodné číslo alebo dátum narodenia nejakého diskutujúceho. Ak diskutujúci nemá telefónne číslo, čo majú, preboha, spraviť?“
A predstaviť si to naozaj nemožno. Médiá nemajú prístup k žiadnym databázam, prostredníctvom ktorých by si mohli uveriť správnosť údajov poskytnutých novým diskutujúcim. A to ešte nehovoríme o scenári, v ktorom diskutujúci pochádza z krajiny na druhom konci sveta.
Ďalším problémom je aj už zmienené potenciálne ohrozenie súkromia a práva na ochranu osobných údajov. „Zákonodarca chce, aby diskutujúci poskytli médiám najzásadnejšie osobné údaje – rodné číslo, dátum narodenia, číslo telefónu. Ten účel návrhu sa dá dosiahnuť a toto je niečo, čo presahuje rozumnú mieru,“ skonštatoval Kamenec. Médiá by totiž museli udržiavať získané citlivé údaje čo najviac v bezpečí, no na to nemusia mať v súčasnosti potrebné kapacity a infraštruktúru.
„Ak si predkladateľ predstavuje skutočné fotografie občianskeho preukazu, tak to považujem za mimoriadne závažné a problematické. Toto sa mi zdá úplne za čiarou,“ zakončil Kamenec.
Neprehliadnite
Nenávisť nie je vinou len médií
Na záver ešte možno zmieniť vyjadrenie, ktoré poskytol Pavol Szalai z medzinárodnej mimovládnej organizácie Reportéri bez hraníc, pre Aktuality.sk. Uviedol, že hoci je boj proti nenávisti na internete legitímnym politickým cieľom, je dôležité si uvedomiť, že médiá nenesú zodpovednosť za šírenie nenávisti online ako jediné.
„Na mieste je diskutovať aj o zodpovednosti jednotlivých vládnych politikov. V minulosti prijímali pozvanie do online diskusií s Danielom Bombicom, čím legitimizovali youtubera, ktorý pravidelne útočí na novinárov. Boju proti nenávisti na internete by pomohlo, keby politici sami odsudzovali ich prejavy v konkrétnych prípadoch,“ povedal Szalai.
