Slovensko nepatrí medzi krajiny s najviac rozvinutou sieťou diaľnic. Môže sa to v budúcnosti zmeniť? Rozhodne áno, ak sa podniknú tie správne kroky. A jeden taký prichádza práve v týchto okamihoch. Ako píše rezort dopravy na svojom webe, pripravená bola nová legislatíva, ktorej cieľom je urýchliť výstavbu kľúčových diaľnic, vrátane D1, D2, ako aj rýchlostnej cesty R4.
Táto legislatíva vystupuje vo forme Zákona o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície a pre výstavbu transeurópskej dopravnej siete. Účinnosť by mala nadobudnúť v júli, takže zmeny by sme mali pocítiť už o niečo vyše dva mesiace. Ako bolo spomenuté v úvode, prostredníctvom nového zákona sa Ministerstvo dopravy SR snaží o zrýchlenie príprav na vybudovanie chýbajúcich úsekov diaľnic D1 a D3 na Kysuciach, ako aj úsekov rýchlostnej cesty R4 od Prešova po hranice s Poľskom.
Neprehliadnite
„Som rád, že aj poslanci v parlamente uznali, že zákon nutne potrebujeme, ak chcem dokončiť kľúčové diaľnice a železnice. Chcem opäť ubezpečiť verejnosť, že práva vlastníkov a dotknutých subjektov zostávajú zachované. Nie je možné vyvlastniť pozemok bez adekvátnej finančnej náhrady, či postaviť diaľnicu bez kompenzačných opatrení na ochranu biotopov,“ povedal Jozef Ráž, minister dopravy SR.
Zákon výrazne zjednodušuje administratívne procesy pri stavbách nosnej TEN-T infraštruktúry, odbúrava byrokratické prekážky a zosúlaďuje slovenskú legislatívu s tou európskou. Za strategickú investíciu pritom môžu byť okrem dopravných stavieb vyhlásené aj stavby nových nemocníc, ako aj stavby vojenských či bezpečnostných objektov.
Peniaze nie iba na cesty
Hodnota týchto projektov musí presahovať 50 miliónov eur. Okrem toho musia mať spracovanú štúdiu realizovateľnosti a musia byť posúdené v procese EIA, v ktorom práva verejnosti zostávajú úplne zachované.
Napokon nová legislatíva zásadne obmedzuje priestor pre pôsobenie neslávne známych špekulantov. Tí svojimi obštrukciami značne predlžovali prípravné procesy v súvislosti s dopravnými stavbami. Rezort dopravy však zdôrazňuje, že zákon nie je namierený proti právam obyčajného občana. „Štát má vždy záujem sa v prvom rade dohodnúť. Vyvlastňovanie je štandardný inštitút, ktorý spomína aj Ústava SR,“ uvádza ministerstvo.
