Často sa na problematiku emisií skleníkových plynov, ktoré zapríčiňujú mnoho negatívnych environmentálnych fenoménov, pozeráme z hľadiska priemyslov. Po novom sa však svetovo uznávaní výskumníci na ňu rozhodli pozrieť z iného hľadiska. Zhotovili databázu Carbon Majors, ktorá tvrdí, že až 80 % všetkých emisií CO2 od roku 2016 produkuje iba 57 spoločností. Téme sa venuje The Guardian.
Vedci tvrdia, že táto kohorta pozostáva zo štátom kontrolovaných korporácií a nadnárodných spoločností vo vlastníctve akcionárov. V rámci novej štúdie zistili, že hoci sa mnohé vlády Parížskou dohodou v roku 2016 zaviazali znížiť svoju uhlíkovú stopu, väčšina veľkých výrobcov v nasledujúcich rokoch zvýšila svoj output fosílnych palív, čo sa spája s vyššou emisiou CO2.
Databáza zahŕňajúca 122 historicky najväčších svetových znečisťovateľov klímy prezrádza, že až 65 percent štátnych subjektov a 55 percent spoločností v súkromnom vlastníctve zvýšilo svoju produkciu, čím sa zapríčinil rast emisií skleníkových plynov.
Uhoľný sektor ako najväčší znečisťovateľ
V priebehu posledných siedmich rokov sa na produkcii emisií najviac podieľala americká spoločnosť ExxonMobil sídliaca v Spojených štátoch. Za uvedené obdobie mala vyprodukovať až 3,6 gigaton CO2, čo predstavuje 1,4 percenta z celkového objemu týchto emisií na svete. Pre lepšie pochopenie, jedna gigatona je ekvivalentom jednej miliardy metrických ton.
V tesnom závese sú spoločnosti Shell, BP, Chevron a TotalEnergies, z ktorých každá je spojená s minimálne jedným percentom globálnych emisií. Najvýraznejším trendom však bol prudký nárast emisií produkovaných spoločnosťami spojenými so štátmi alebo štátnymi firmami, a to predovšetkým v ázijskom uhoľnom sektore.
Rastúce čísla dotknutých firiem v oblasti emisií sú v priamom rozpore s klimatickými cieľmi stanovenými Parížskou dohodou, ktorá sa snaží udržať nárast globálnej teploty pod 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou érou. Klimatológovia tvrdia, že k tejto hodnote postupne priblížime. A zrejme za to z veľkej časti „vďačíme“ práve firmám, na ktoré poukazuje databáza Carbon Majors.
„Je morálne odsúdeniahodné, aby spoločnosti pokračovali v rozširovaní prieskumu a výroby uhlíkových palív napriek tomu, že už desaťročia vedia, že ich produkty sú škodlivé,“ hovorí Richard Heede, ktorý vytvoril databázu v roku 2013. „Neobviňujte spotrebiteľov, ktorí boli nútení byť závislí na rope a zemnom plyne v dôsledku ovládnutia vlády ropnými a plynárenskými spoločnosťami.“
Dôležitý výskum
Carbon Majors predstavuje dôležitý výskum, ktorý pomáha lepšie chápať zodpovednosť za negatívne klimatické trendy, a to tým, že priraďuje emisie subjektom, ktoré profitujú z ťažby fosílnych palív, a nie jednotlivcom, ktorí ich neskôr využívajú. Databáza bola citovaná vo viacerých súdnych sporoch a v roku 2019 pomohla redaktorom z The Guardian vyhotoviť rebríček s názvom The Polluters, ktorý zahŕňa 20 spoločností stojacich za tretinou všetkých emisií uhlíka.
Neprehliadnite
Po novom bola databáza aktualizovaná a opätovne publikovaná na špecializovanom, verejne dostupnom sídle prevádzkovanom spoločnosťou InfluenceMap. Okrem iného obsahuje porovnanie dlhodobých trendov v oblasti emisií od roku 1854 a najnovšieho vývoja od Parížskej dohody z roku 2016.
Historický záznam zahŕňa 122 subjektov v spojení s až 72 percentami všetkých emisií CO2 z fosílnych palív a cementu od začiatku priemyselnej revolúcie, čo predstavuje približne 1 421 gigaton skleníkových plynov.
Prvá Čína, druhý Sovietsky zväz
V analýze sa najviac činí čínska štátna produkcia uhlia, ktorá si pripisuje až 14 percent historických globálnych emisií CO2. To je viac ako dvojnásobok podielu, ktorý si v minulosti pripisoval celý Sovietsky zväz. Ten z historického hľadiska obsadzuje druhú priečku. Na treťom mieste je spoločnosť Saudi Aramco.
Za stupňom víťazov nasleduje spoločnosť Chevron s podielom 3 percentá a ExxonMobil s podielom 2,8 percenta. Výrazne však k emisiám prispievajú aj ruský Gazprom a Národná iránska ropná spoločnosť. Za nimi nasledujú dve európske firmy vo vlastníctve investorov, a to BP a Shell, pričom obidve majú podiel vyšší ako 2 percentá.
V novších záznamoch taktiež dominuje Ázia. Medzi rokmi 2016 až 2022 podiel čínskeho uhlia stúpol viac ako štvrtinu, zatiaľ čo podiel Saudi Aramco stúpol o takmer 5 percent. V prvej desiatke majú dominovať čínske a ruské štátne subjekty, doplnené o subjekty z Indie a Iránu. Západný kapitalizmus sa začína prejavovať až na 11. priečke, kde sedí spoločnosť ExxonMobil s podielom 1,4 percenta.
Pokiaľ ide o Spojené štáty, tie sú bez akýchkoľvek pochýb najväčším svetovým producentom ropy a zemného plynu. Operácie štátu sú však rozdrobené medzi širokú plejádu podnikov. Za zmienku však stoja aj štáty Perzského zálivu, ktoré plánujú zvýšiť svoju ťažbu.
Rebríček sa môže zmeniť
Čo sa týka spoločností, ktoré si momentálne pripisujú najväčšie podiely, viaceré z nich už stanovili svoje ciele v oblasti znižovania uhlíkovej stopy a investovali do využívania obnoviteľných zdrojov energie. Výnimkou nie je ani gigant Shell.
Prečítajte si tiež:
- Slovensko a obnoviteľné zdroje energie: Ak neprídu zmeny, uhlíkovú neutralitu do roku 2050 nedosiahneme
- Zákaz plynových kotlov od roku 2040: Plynári vysvetľujú, čo sa stane a čo musíte spraviť
- Tu radšej netankujte: Slovenská inšpekcia odhalila palivá a čerpačky, ktoré nespĺňajú normy
„Spoločnosť Shell sa zaviazala stať sa do roku 2050 energetickým podnikom s nulovými čistými emisiami, čo je cieľ, o ktorom sme presvedčení, že podporuje ambíciu Parížskej dohody obmedziť oteplenie globálnej klímy na 1,5 °C oproti predindustriálnej úrovni. V plnení našich klimatických cieľov naďalej dosahujeme značný pokrok a do konca roka 2023 sme v porovnaní s rokom 2016 dosiahli viac ako 60 percent nášho cieľa znížiť do roku 2030 emisie z našich prevádzok na polovicu,“ tvrdí hovorca spoločnosti.
