Novo zvolený predseda vlády Robert Fico sa po nedávnej návšteve rezortu financií vyjadril na adresu plánov, ktoré pripravuje pre finančnú budúcnosť Slovenska. Dotkol sa viacerých tém, predovšetkým však nových daní a situácie ohľadne 13. dôchodkov. Fico uviedol, že čerstvá vláda chystá aj rekordne navýšiť zisky bánk.
Prejsť na:
Ako píše denník Pravda, jedným zo spôsobov, akým toho chce dosiahnuť je zdanenie bánk. Finančné domy však upozorňujú, že ak ich vláda zdaní, môže dôjsť k predraženiu hypoték, čím sa automaticky stanú menej dostupnými pre ľudí.
Katastrofálny stav verejných financií
Verejné financie Slovenska sú podľa predsedu vlády vo veľmi zlom stave. Prudko stúpol verejný dlh a aby toho nebolo málo, máme aj historicky vysoký deficit verejných financií. Dodáva, že nová vláda má veľmi málo času na vyhotovenie nového štátneho rozpočtu.
„Momentálne máme na stole jediný rozpočet. Návrh, ktorý predložila vláda pána Ódora a tá sa s tým, prepáčte za výraz, nesrala. Tá to všetko zosekala, vyrezala. Vyrovnaný štátny rozpočet, nech ľudia podochnú, je to úplne jedno,“ konštatoval Fico s dodatkom, že súčasný stav slovenských verejných financií nie je chybou strany Smer. „My sme to nespôsobili, lebo my sme odovzdávali financie v dobrom stave,“ povedal.
Momentálne má vláda čeliť úlohe konsolidácie, ako aj otázke ohľadne stabilizácie verejných financií. Ak by rozpočet nebol schválený do konca roka, resp. decembra, muselo by prísť provizórum. Tomu sa však chce vláda vyhnúť.
Fico chce zdaniť banky, tie varujú pred následkami
Ako sme zmienili vyššie, Ficov plán stabilizácie slovenských financií sa vo veľkej miere dotýka bánk. Tie za prvý polrok 2023 zaznamenali obrovský rast zisku, predovšetkým kvôli zvyšujúcim sa úrokovým sadzbám. Zatiaľ čo v roku 2022 sa ich zisk vyšplhal na takmer 372 miliónov €, len v priebehu prvej polovice 2023 dosahoval až 564,6 milióna €.
Vláda má vraj v úmysle zaviesť štátnu bonifikáciu hypotekárnych úverov a bankový odvod, informuje kryptomagazin. Štát by sa mal na úrokoch podieľať dvoma percentami, zatiaľ čo banky jedným až dvoma percentami. Samotné finančné domy však zastávajú názor, že toto rozhodnutie zo strany vlády je mylné a v skutočnosti povedie k získaniu ešte menšiemu množstvu peňazí. Uvedené kroky totiž povedú k rastu úrokových sadzieb a redukcii vlastného kapitálu bánk.
Ak nepríde zmena, príde bankrot
Či ide o správny krok ukáže až čas. Je ale evidentné, že verejné financie Slovenska nutne potrebujú zmenu. Štátny rozpočet ku koncu októbra dosiahol deficit vo výške až 5,191 miliardy €, čo predstavuje medziročné zhoršenie hospodárenia o necelých 200 %. Príjmy štátu medziročne stúpli len o 17,5 % na 17,771 miliardy eur, zatiaľ čo výdavky vzrástli o 36,2 % na 22,969 miliardy eur. Čo sa týka verejného dlhu, v roku 2022 dosiahol výšky ekvivalentnej 57,8 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Podľa súčasných odhadov máme už len dve volebné obdobia na to, aby sa zaviedli reformy. Ak nedôjde k žiadnej efektívnej zmene, Slovensku už od roku 2040 bude hroziť bankrot.