Hoci budúcnosť internetového pripojenia nemá jednoznačnú podobu, svetoví velikáni, ako sú Elon Musk či Jeff Bezos, veria, že má podobu satelitnej konektivity. Aktuálne tento názor zastávajú minimálne tri prominentné firmy, a to SpaceX (Starlink), Amazon a Eutelsat. A hoci je pravda, že pripojenie šírené satelitmi ponúka viacero pozitív, má aj jedno veľké negatívum. Je ním uhlíková stopa.
Prejsť na:
Ako píše server VTM.cz, vedci zo Spojených štátov a Veľkej Británie v rámci novej štúdie zistili, že uhlíková stopa každej satelitnej konštelácie je približne 14-násobne až 21-násobne vyššia (v prepočte na jedného používateľa) v porovnaní s mobilným či „tradičným“ pozemným internetom. Ako hlavnú príčinu označili emisie oxidu uhličitého a oxidu uhoľnatého, ktoré sú produkované pri štarte vesmírnych rakiet.
Skutočné emisie môžu byť oveľa vyššie
To sú celkom alarmujúce hodnoty. A ešte alarmujúcejší je fakt, že sa tomu nateraz nedá veľmi zabrániť. Inak ako raketami sa totiž satelity nemajú ako dostať na orbitu Zeme. Treba pritom poznamenať, že rakety za týmto účelom štartujú prakticky každú chvíľu. V súčasnosti ich sú na orbite tisícky.
Vedci dokonca tvrdia, že znečistenie produkované satelitným internetom môže byť v skutočnosti ešte vyššie, než čo hovorí analýza. Zistili, že ak do vzorca dosadia ešte ďalšie typy emisií vypúšťaných pri štarte rakety (napr. čierny uhlík a oxid hlinitý), skutočná uhlíková stopa môže dosahovať 31-násobok až 91-násobok uhlíkovej stopy bežného internetu.
Starlink je na tom najlepšie
Nie každá raketa však vypúšťa rovnaký objem emisií. Aktuálne má „najekologickejšie“ štarty spoločnosť SpaceX. V tomto prípade uhlíková stopa presahuje stopu pozemného internetu približne 31-násobne. Dôvodom pritom nemusí byť nie je len prevedenie samotnej rakety, ale aj skutočnosť, že jej internet Starlink má v súčasnosti najviac klientov – objem emisií sa rozdelí medzi väčší počet ľudí.
Najhoršie vraj na tom môže byť spoločnosť Amazon a jej chystaná konštelácia Project Kuiper. V tomto prípade je na vine palivo. Raketu, ktorá túto konšteláciu vynesie, má totiž poháňa nový raketový systém Ariane 6, ktorý využíva pevné palive s vyššou emisiou niektorých látok.
Budúcnosť vyzerá šedo
Martin Ross z neziskovej organizácie Aerospace Corporation sídliacej v Spojených štátoch označil analýzu za dôležitý prvý krok k zohľadneniu bezprostredných ekologických dopadov vysielania družíc na zemskú orbitu. Dodáva, že v najbližších rokoch môže objem emisií skôr rásť ako ubúdať, a to kvôli tomu, že satelity sú navrhnuté tak, aby po určitej dobe zhoreli v atmosfére. Akonáhle sa tak stane, firmy budú musieť do vesmíru vyslať ďalšie satelity.
„Jednou z charakteristík odvetvia kozmických letov je, že sme sa v minulosti príliš nezaoberali globálnymi dopadmi. Je to pomerne mladé odvetvie, ktoré je do značnej miery neregulované,“ hovorí Ross.
Neprehliadnite
Komplikovaný problém, ktorý zatiaľ nemá riešenie
Ako tento problém vyriešiť? Ťažko povedať. Prechod vesmírnych rakiet na udržateľné palivo je totiž úplne iná liga, než prechod osobných áut. Ak však má byť satelitný internet konkurencieschopný, bude sa musieť zlepšiť nielen v rýchlosti či stabilite, ale aj v prístupe k životnému prostrediu. Práve teraz ľudstvo nemá dostatok voľného priestoru na to, aby si mohlo s emisiami len tak vyskakovať.
Globálne otepľovanie je skutočne a aktuálne pre planétu predstavuje obrovskú hrozbu. Júl 2023 bol dokonca najhorúcejším mesiacom v histórii meraní. Preto je dôležité, aby sme sa emisie snažili znížiť všade tam, kde sa to dá. Prispieť môže každý. A prispievať môže začať okamžite.
Či sa ekologickejších riešení dočkáme aj v oblasti vesmírnych letov, nevieme. Asi áno, len to zrejme nejaký čas potrvá. Ako poznamenal Ross, ide o relatívne mladé odvetvie, kde chýba tvrdšia ruka regulácie.
