Nová štúdia naznačuje, že dni počas geologického obdobia známeho ako „nudná miliarda“ trvali o päť hodín kratšie ako dnes. Príčinou bola vzdialenosť Mesiaca od Zeme, informuje TASR na základe správy žurnálu Nature Geoscience.
Správa uvádza, že 19-hodinové dni panovali na Zemi pred približne dvomi až jednou miliardou rokov. V tom období bol Mesiac výrazne bližšie k Zemi ako dnes. Portál Space.com uvádza, že dni sa odvtedy postupne predĺžili, pretože Mesiaca sa od Zeme postupne zväčšuje, čo spomaľuje rotáciu Zeme.
„Mesiac časom Zem obral o časť rotačnej energie a využil ju na to, aby sa posunul ďalej od Zeme,“ píše vo vyhlásení vedúci štúdie Ross Mitchell, geofyzik Inštitútu geológie a geofyziky na Čínskej akadémii vied.
Deň trval 19 hodín, ovplyvnil to Mesiac
Mesiac mal počas proterozoika (pred 2,5 miliardami až 542 miliónmi rokov) stabilnú vzdialenosť od Zeme a dĺžka dňa sa preto počas tohto obdobia ustálila na 19 hodinách. Približne pred miliardou rokov sa opäť začal od Zeme vzďaľovať.
Vedci toto obdobie nazývajú „nudnou miliardou“, pretože z hľadiska vývoja Zeme sa nič veľmi zaujímavé nedialo – tektonická aktivita bola vcelku stabilná, klíma sa nemenila a biologická evolúcia prebiehala pomaly.
Vedci využili na meranie dĺžky dňa novú geologickú metódu – cyklostratigrafia, ktorá využíva zmeny v sedimentačných horninách. Vďaka nej sa vedcom podarilo určiť, že rýchlosť rotácie zrejme ovplyvnili slapové sily spôsobujúce príliv a odliv.
Výšku prílivu a odlivu ovplyvňuje gravitácia Mesiaca a do istej miery aj energia prijímaná zo Slnka. Vplyv Mesiaca je aktuálne dvojnásobne väčší ako vplyv Slnka, no počas „nudnej miliardy“ boli vďaka vyššej rýchlosti rotácie Zeme tieto vplyvy vyrovnanejšie.
„Tieto dve opačne pôsobiace sily sa mohli v minulosti dostať do rovnováhy, čo mohlo dočasne spôsobiť ustálenie dĺžky dňa,“ uviedol vo vyhlásení spoluautor štúdie Uwe Kirscher z Curtinovej univerzity v Austrálii.
Kratšie dni mohli spomaliť vývoj života
Štúdia uvádza, že dlhé obdobie 19-hodinových dní sa časovo zhoduje s podobným spomalením rastu množstva kyslíka v atmosfére počas mezoproterozoika, čo mohlo spomaliť vývoj života na Zemi.
Staršie štúdie však uvádzajú, že pozemské dni boli kedysi výrazne kratšie. Zem rotovala omnoho rýchlejšie a pozemský deň trval iba štyri hodiny. Spolu s tuhnúcou magmou takéto podmienky neumožňovali vznik života.
Zem vtedy nespomaľoval ani Mesiac. Ten podľa Takanoriho Sasakiho z Kjótskej univerzity vznikol zhruba pred 4,5 miliardami rokov pri katastrofickej zrážke, keď do Zeme narazilo teleso veľkosti Marsu zvané Theia.
O veľkosti tejto zrážky svedčí práve sformovanie Mesiaca. Materiál na jeho vznik musel prekonať tzv. Rocheovu medzu, čo je vzdialenosť, v ktorej telesu nehrozí roztrhanie slapovými silami Zeme. Ak by vyvrhnutý materiál zostal pod touto medzou, buď by spadol späť na Zem, alebo by sa z neho okolo Zeme vytvoril prstenec.
