Klimatické zmeny sa dotýkajú všetkých ľudí na Zemi, bez rozdielu. Preto OSN neustále vyvíja nátlak na krajiny, aby sa snažili čo najviac obmedziť svoju uhlíkovú stopu a prispeli tak zníženiu globálnej klímy. Očividne sa jej to ale veľmi nedarí. Globálna teplota totiž dosiahla v júli najvyšších hodnôt v histórii. Generálny tajomník OSN António Guterres dokonca prehlásil, že situácia sa vymyká kontrole, píše The Guardian.
„Ak budeme naďalej odkladať kľúčové opatrenia, ktoré sú potrebné, myslím si, že sa dostaneme do katastrofálnej situácie, čo dokazujú aj posledné dva teplotné rekordy,“ hovorí Guterres.
Historické teplotné rekordy
„Uvedomujeme si, že sa nachádzame v teplom období v dôsledku zmeny klímy, a v kombinácii s El Niño a horúcimi letnými podmienkami sme svedkami rekordne vysokých povrchových teplôt, ktoré sa zaznamenávajú v mnohých miestach na celom svete,“ uvádza americký Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA).
Pre lepšie porozumenie, El Niño predstavuje opakujúcu sa odchýlku v systéme morského prúdenia v Tichom oceáne. Používa sa na označenie fenoménu, kedy sa zvyšuje prílev povrchovej vody smerom zo západných oblastí Tichého oceánu na západné pobrežie Južnej Ameriky. Tento fenomén má prebiehať aj v tomto roku. Naposledy sme sa jeho svedkami stali v roku 2016.
Podľa Dr. Karstena Hausteina, výskumného pracovníka v oblasti atmosférického žiarenia na Lipskej univerzite, je vysoko pravdepodobné, že júl 2023 sa zapíše do histórie ako najteplejší mesiac vôbec. To znamená, že sa očakáva zaznamenanie najvyšších teplôt od obdobia Eemského interglaciálu, čiže medziľadovej doby spred približne 120 000 rokov.
Neprehliadnite
Musíme konať, a to čo najskôr
Vysoké teploty trápia mnohé zemské oblasti, vrátane USA a Európy. Ako informuje CNN, rekordné horúčavy si nedávno prežili viaceré juhoeurópske krajiny, ako napríklad Taliansko, Španielsko a Grécko. V dôsledku rastúcich vĺn horúceho vzduchu viaceré organizácie, vrátane Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), urgujú svetových lídrov, aby okamžite začali riešiť otázku klimatickej krízy.
Nájdu sa viacerí, ktorí globálne otepľovanie považujú za nezmysel, v horšom prípade dokonca za výmysel, no v skutočnosti ide o hrozbu, ktorá sa týka nás všetkých. Globálna teplota mala stúpnuť už o 1,2 °C v porovnaní s úrovňami vykazovaným v predindustriálnej ére (roky 1750 až 1850).
Svetoví odborníci varujú, že ak sa ľudstvo čo najskôr nezomkne a nezačne hľadať efektívne riešenia, rast teploty globálnej klímy môže do roku 2100 dosiahnuť až 2,7 °C, čo povedie k drastickým prírodným zmenám a katastrofám.
