Doktori pracujúci na experimentálnej liečbe ostali v miernom šoku. Každý jeden z pacientov trpiacich rakovinou sa totiž dostal do fázy remisie, kedy už rakovinu nie je v tele možné detekovať, napísal The New York Times.
Vyplýva to z novej štúdie uverejnenej vo vedeckom žurnále New England Juournal of Medicine. V štúdii sa uvádza, že všetkých 12 pacientov, ktorým bola podaná experimentálna liečba rakoviny konečníka, sa vyliečilo bez nutnosti podstúpiť chemoterapiu.
„Toto je vôbec prvýkrát, čo sa niečo podobné stalo za celú históriu rakoviny,“ povedal vedel Luis Diaz Jr na margo nečakaného úspechu. Za prelomovou liečbou stojí výskum tímu vedcov z Memorial Sloan Kettering Cancer Center (MSK).
Rakovina nemala šancu. Všetci pacienti sú v remisii
Účastníci štúdie boli ešte viac prekvapení, ako samotní vedci. Každý jeden z 12-tich ľudí si totiž od lekárov vypočul rovnaký verdikt – po šiestich mesiacoch imunoterapeutickej liečby sú v remisii.
Prvá pacientka, ktorá sa o dobrých správach dozvedela, sa práve chystala podstúpiť rádioterapiu. „Teraz to už nie je nutné,“ konštatuje onkologička Andrea Cerceková.
Doktori z MSK stojaci za štúdiu chceli zistiť, či dokáže samotná imunoterapia liečiť rakovinu. Nikdy však nepredpokladali, že bude až taká účinná, ako sa ukázala byť a už vôbec nečakali, že sa z rakoviny vylieči všetkých 12 účastníkov. Pozitívne je, že ani jeden z 12 ľudí nemal nežiaduce reakcie na liek dostarlimab.
Dostarlimab je inhibítor, ktorý podľa tímu „uvoľňuje brzdu imunitnej bunke, čím ju jej dáva voľnú ruku v rozpoznávaní a útoku na rakovinové bunky“.
Liek nie je zázračný, je nutná väčšia štúdia
Toto zistenie je síce veľmi zaujímavé, no s najväčšou pravdepodobnosťou nepredstavuje zázračný liek schopný vyliečiť úplne všetkých ľudí. Ako New York Times upozorňuje, na lieky podobné dostarlimabu je alergických až 20 % ľudí a 3 až 5 % ľudí má závažné reakcie, ktoré zahŕňajú problémy so žuvaním, prehĺtaním a celkovú svalovú slabosť.
Pre lekárov je teraz dôležité, aby štúdiu zopakovali, no s oveľa vyšším počtom testovaných subjektov. 12 ľudí je príliš málo na to, aby mali vedci dobrý prehľad o tom, na koho môže liek fungovať, na koho nie a pre koho môže byť dokonca nebezpečný. Zatiaľ je však štúdia síce malá, no presvedčivá.
Tak či onak sú výsledky štúdie povzbudivé. Pevne veríme, že sa doktorom podarí liečbu zdokonaliť a priniesť ju medzi všetkých ľudí, ktorí ju potrebujú nielen v Spojených štátoch, ale aj v Európe.
