Nové choroby si na svet nachádzajú cestu ľahšie, než by sa asi komukoľvek páčilo. Po novom si odborníci začínajú lámať hlavu s výskytom vzácnych opičích kiahní. Rast prípadov mal byť zaznamenaný v Európe, konkrétne v Anglicku a Portugalsku, uvádza NPR.
Hoci je celkový počet nakazených osôb zatiaľ celkom nízky, zdravotníci majú svoje obavy. Nemajú totiž k dispozícii dostatok informácií o tom, kde sa ľudia vírusom opičích kiahní nakazili. Aj naďalej sa tak môže naprieč spoločnosťou šíriť nepozorovane a možno aj úplne novou formou prenosu.
“Toto vypuknutie je vzácne a nezvyčajné,” povedala epidemiologička, Susan Hopkinsková, ktorá je hlavnou lekárskou poradkyňou britskej Agentúry pre zdravotnú bezpečnosť (UKHSA). “Presne to, kde a ako sa ľudia nakazili, je naďalej predmetom naliehavého vyšetrovania,” uviedla agentúra vo svojom vyhlásení.
Bolesti tela aj pľuzgiere
S nákazou opičími kiahnami sa spája viacero symptómov, ako je napríklad horúčka, bolesť celého tela, zväčšené lymfatické uzliny a napokon aj samotné kiahne, respektíve bolestivé tekutinou naplnené pľuzgiere. Tie sa môžu vyskytovať na tvári a vrchných i spodných končatinách.
Jeden z variantov tohto ochorenia je údajne pomerne smrteľný, nakoľko kvôli nemu prišlo o život až 10 % nakazených. Verzia, ktorá sa má aktuálne šíriť v Anglicku, je o čosi miernejšia. Úmrtnosť pri nej dosahuje menej ako 1 %.
Britská zdravotnícka agentúra však ukľudňuje verejnosť. Zvyčajne sa ľudia opičími kiahnami nakazia od zvierat na území západnej alebo strednej Afriky, odkiaľ sa potom prenášajú do okolitého sveta. Prenos z človeka na človeka vraj pritom nie je veľmi bežný, keďže si vyžaduje blízky kontakt s telesnými tekutinami, ako sú sliny z kašľa či hnis z lézií. Riziko tak má byť pre bežnú populáciu pomerne nízke.
Problémom je, že v Anglicku až 7 z 8 prípadov nemá súvisieť s nedávnou cestou do Afriky, a teda sa museli kiahnami nakaziť vo svojom bežnom prostredí. Situáciu veľmi nezľahčuje ani fakt, že nakazené osoby neprišli do kontaktu s pacientom, o ktorom vedia, že v nedávnej dobe cestoval do Nigérie či jej priľahlých oblastí. To jasne značí, že vírus sa šíri nepozorovateľne.
Prenos pohlavným stykom?
Odborníci ďalej disponujú dôkazmi, ktoré naznačujú, že ochorenie sa môže šíriť úplne novou formou prenosu – pohlavným stykom. “Ešte bizarnejšie je zistenie prípadov, ktoré sa zrejme nakazili prostredníctvom sexuálneho kontaktu,” napísal v príspevku na Twitteri epidemiológ, Mateo Prochazka. “Ide o novú cestu prenosu, ktorá bude mať dôsledky pre reakciu na epidémie a ich kontrolu.”
V súvislosti s týmto zistením Hopkinsová vyzvala homosexuálne a bisexuálne orientovaných mužov, aby sa dôkladne pozorovali a v prípade výskytu akýchkoľvek nezvyčajných vyrážok či lézií okamžite kontaktovali odbornú pomoc.
Na kiahne sa zamerali aj vedci z amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb. Pozorne sledovali šírenie nákazy v Európe, pričom majú obavy, že ide o niečo iné, než čo si bežne predstavujeme pod opičími kiahňami.
Opičie kiahne: Odkiaľ pocházajú a ako sa (ne)nakaziť?
Dvaja odborníci na opičie kiahne, Anne Rimoinová z Kalifornskej univerzity Jay Hooper z Výskumného ústavu infekčných chorôb americkej armády, o nich čosi vedia. O svoje poznatky sa podelili v rozhovore pre Goats and Soda ešte v roku 2017.
Prezradili, že hoci sa ochorenie označuje ako opičie kiahne, nepochádza od opíc. “Tento názov je vlastne trochu nesprávny,” hovorí Rimoinová, pričom dodala, že by sa malo po správnosti označovať skôr ako hlodavčie kiahne, nakoľko sa šíria hlavne z veveričiek, potkanov a iných hlodavcov. Ďalej majú byť na zozname dokonca aj vretenice.
Samotné šírenie má prebiehať ohryznutím, poškriabaním alebo kontaktom s telesnými tekutinami infikovaného zvieraťa. Na ľudí sa následne môže šíriť kašlom alebo kontaktom s hnisom z lézií. Tie sa majú do značnej miery podobať na lézie spôsobené pravými kiahňami. Podľa Hoopera však prenos medzi ľuďmi nie je taký jednoduchý a jeho miera je zatiaľ nízka.
Ilustr. obrázok (zdroj): Pixabay (via Pexels)/CDC/Getty Images (via NPR)