Svet medicíny sa dočkal ďalšieho významného pokroku. Americkým chirurgom sa úspešne podarilo transplantovať prasaciu obličku do ľudského tela. Tento zdar naznačuje, že sme opäť o čosi bližšie k dosiahnutiu niekoľko desaťročí dlhého úsilia, ktorého cieľom je schopnosť zachraňovať ľudské životy transplantáciou orgánov z tiel zvierat. O novinke informuje server The Guardian.
Aj keď je všeobecne známym faktom, že prasatá majú k ľuďom pomerne blízko (po biologickej stránke), platí jeden zásadný rozdiel. Cukor v bunkách prasiat je pre človeka neznámy, čo znamená, že v prípade transplantácie ľudské telo daný orgán takmer okamžite odmietne. Preto chirurgovia museli pri svojom experimente použiť zviera s modifikovaným genómom, ktoré disponovalo nulovou hladinou tohto “škodlivého” cukru.
Akonáhle bol darca pripravený, chirurgovia sa pustili do práce. Obličku sa im podarilo pripojiť k dvojici veľkých ciev mimo tela zosnulého príjemcu. Nasledujúcia fáza bola pozorovacia a trvala presne 2 dni. Výsledok? Oblička fungovala tak, ako mala, respektíve filtrovala odpad a taktiež produkovala moč. “Fungovala úplne normálne,” prehlásil doktor Robert Montgomery. “Nenastalo žiadne okamžité odmietnutie, ktorého sme sa predtým obávali.”
Všetko začalo stáročia dozadu
Transplantácia orgánov medzi ľuďmi a zvieratami siaha ešte do 17. storočia, kedy sa doktori pokúšali o transfúziu za použitia zvieracej krvi. Významný míľnik však prišiel v priebehu minulého storočia, kedy sa úspešne podarilo transplantovať srdce paviána do tela umierajúceho dieťaťa. Pri živote ho dokázalo udržať 21 dní.
Prečo ale práve prasatá? Dôvodov je hneď niekoľko a týkajú sa dokonca aj akejsi etiky – prasatá sú všeobecne chované na potravu, na rozdiel od opíc. Dôležitú úlohu však zohráva aj veľkosť ich vrhov či dĺžka gravidity. Obecne sú orgány prasiat celkom porovnateľné s ľudskými orgánmi.
Pokiaľ ide o pacienta, experiment prebehol na tele zosnulej ženy udržiavanej na ventilátore. Ešte pred svojou smrťou si želala, aby jej orgány boli darované. Doktori však prišli so záverom, že jej orgány nie sú vhodné na tradičné darcovstvo. “Existovala možnosť, že by z tohto daru mohlo vzísť niečo pozitívne,” opisuje pocity rodiny doktor Montgomery.