Singapurským vedcom sa podarilo po prvý raz vytvoriť v laboratóriu malé ľudské mozgy, ktoré napodobňujú hlavné patologické príznaky Parkinsonovej choroby.
Ako píše server Science Daily, ide tiež o vôbec prvý prípad laboratórne vytvorených Lewyho teliesok – abnormálnych agregácií bielkovín v nervových bunkách. Bádatelia tak majú príležitosť lepšie pochopiť túto neliečiteľnú neurodegeneratívnu chorobu a čo ju spôsobuje.
„Modelovanie Parkinsonovej choroby vo zvieratách je ťažké, pretože v nich nedochádza k postupnej a selektívnej strate neurónov, ktoré produkujú neurotransmiter dopamín, čo je hlavná črta Parkinsonovej choroby,“ povedal spoluautor štúdie Ng Huck Hui zo singapurského genetického inštitútu.
„Ďalší problém je, že v laboratórnych myšiach nedochádza k vytvoreniu charakteristických zhlukov bielkovín známych ako Lewyho telieska, ktoré sa často vyskytujú v mozgových bunkách ľudí s Parkinsonovou chorobou, a k typom progresívnej demencie známej ako demencia s Lewyho telieskami,“ dodal Ng Huck Hui.
Vedecký tím sa preto obrátil na malé imitácie ľudských mozgov, ktoré predtým vytvoril.
Ľudský mozog v skúmavke
„Sú to v podstate trojrozmerné, mnohobunkové, tkanivové konštrukty v skúmavke, ktoré napodobňujú ľudský stredný mozog (mezencefalon),“ vysvetlil hlavný autor štúdie Junghyun Jo.
Tieto malé organoidy – laboratórne napodobeniny orgánov – vyrástli z ľudských kmeňových buniek do zhluku neurónov a iných mozgových buniek.
„Tieto experimenty po prvý raz napodobnili charakteristické črty Parkinsonovej choroby, ktoré sa vyskytujú iba u ľudských pacientov,“ povedal Hyunsoo Shawn Je zo singapurskej lekárskej fakulty Duke-NUS.
Bádatelia zatiaľ nevedia, čo presne Parkinsonovu chorobu spôsobuje, napriek tomu sa im ju však podarilo vyvolať v laboratórnych podmienkach. Kmeňovým bunkám totiž najprv pozmenili DNA tak, aby napodobnili známe genetické rizikové faktory a predpoklady pre jej vznik. Tak sa im podarilo vypestovať organoidy s Lewyho telieskami, ako aj so selektívnou stratou neurónov, ktoré produkujú dopamín.
Tento objav podľa autorov štúdie poskytuje nielen dôležité poznatky, ale aj „poľudštený“ model choroby, na ktorom sa môžu testovať potenciálne lieky proti Parkinsonovej chorobe a demencii.
