Astronómovia z Cambridgeskej univerzity identifikovali nový typ potenciálne obývateľných exoplanét – hyceánske planéty. Tie môžu byť až 2,6-krát väčšie ako Zem, sú pokryté oceánmi a teploty ich atmosféry bohatej na vodík môžu dosahovať až 200 stupňov Celzia. Uvádza sa to v štúdii publikovanej v stredu v časopise The Astrophysical Journal.
Vedci dodávajú, že v prípade podrobnejšieho výskumu týchto planét by mohli už v priebehu dvoch či troch rokov zistiť, či sa na nich nachádzajú stopy života. Tieto planéty sú pritom početnejšie a ľahšie pozorovateľné ako planéty podobné Zemi.
Doposiaľ sa vedci pri hľadaní života vo vesmíre väčšinou zameriavali na planéty, ktoré boli veľkosťou, hmotnosťou, teplotou a zložením atmosféry podobné Zemi.
Existencia života
Experti z Cambridgea však veria, že napriek vysokým teplotám na týchto exoplanétach by mohol práve vo veľkých oceánoch vzniknúť život podobný tomu, aký existoval v počiatočných štádiách Zeme. Presnú formu potenciálneho života však podľa šéfa výskumu Nikku Madhusudhana určiť nevedia. “Minimálne by sme mohli objaviť mikrobiologické stopy života,” dodal.
Ďalšou zo sľubných vlastností týchto planét je, že majú väčšiu obývateľnú zónu ako Zem. Obývateľná zóna sa nachádza v určitej vzdialenosti od hviezd, ktorá umožňuje prítomnosť vody v kvapalnom skupenstve.
Signálom života na planéte môže byť prítomnosť kyslíka, metánu, oxidu dusného a ozónu alebo tiež biomarkerov vrátane metylchloridu a dimetylsulfidu.
Rovnaká rotácia ako Mesiac
Astronómovia naznačujú, že niektoré z týchto planét môžu mať viazanú rotáciu. To znamená, že dĺžka trvania jedného obehu okolo hviezdy je rovnaká, ako jedna rotácia okolo vlastnej osi. Planéta tak otáča k hviezde stále tú istú pologuľu, ktorá od nej prijíma denné svetlo, pokým druhá strana je neustále v tieni. Najznámejšie teleso s viazanou rotáciou je Mesiac.
V tomto prípade by mohli byť hyceánske planéty obývateľné iba na jednej strane.
Vedci označili niekoľko týchto exoplanét, ktoré chcú podrobiť ešte tento rok podrobnejšiemu výskumu pomocou vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Webba.