Negatívne následky koronavírusu možno vidieť po celom svete. Vírus, ktorý sa najskôr začal šíriť v Číne, sa časom dostal aj do ostatných krajín, vrátane USA, kde narobil poriadnu paseku. Podľa novej správy od vládnej agentúry Centers for Disease Control and Prevention tu mala pandémia COVID-19 v roku 2020 zapríčiniť citeľný pokles očakávanej dĺžky života obyvateľstva. Ide o najväčší zaznamenaný pokles od čias 2. svetovej vojny, informuje Business Insider.
Obecne mala očakávaná dĺžka života obyvateľstva poklesnúť zo 79 rokov (2019) na 77 rokov (2020). Pri Afroameričanoch a Američanoch hispánskeho pôvodu má byť pokles ešte väčší, a to o až 3 roky. Očakávaná dĺžka života priemerného Afroameričana dosahovala v roku 2019 rovných 75 rokov. O rok na to to bolo už len 72 rokov. Podobne sú na tom aj Američania hispánskeho pôvodu, kde bol zaznamenaný pokles z 82 rokov na 79 rokov.
Najväčší pokles od čias Veľkej hospodárskej krízy
Pri Afroameričanoch ide o najväčší pokles očakávanej dĺžky života od čias Veľkej hospodárskej krízy, ktorá začala ešte v roku 1929 a skončila v 30. rokoch. Podľa Elizabeth Arias, hlavnej autorky správy, sú takéto poklesy v rámci očakávanej dĺžky života v modernej dobe veľmi nezvyčajné. “Ľudská úmrtnosť, najmä vo vyspelých krajinách, je pomerne stabilná a konštantná,” tvrdí Arias. “Z roka na rok sa mení len minimálne.”
Ako je vidieť na grafe nižšie, dĺžka života Afroamerického obyvateľstva je aktuálne na rovnakej úrovni ako v roku 2000. Rázného poklesu si však môžeme všimnúť aj pri belošskom obyvateľstve a v podstate pri všetkých etnických skupinách. Afroameričania zaznamenali na začiatku pandémie, čiže v prvej polovici 2020, najväčší pokles zo všetkých. Ku koncu roku ich však prekonali hispánski Američania.
Najviac sa na situácii podpísal COVID-19
Podľa CDC má až 68 % všetkých úmrtí na COVID-19 pri hispánskych Američanoch spadať do prvej polovice 2020. Úmrtia Afroameričanov boli rozdelené rovnomerne naprieč celým rokom. Arias tvrdí, že si nie je istá, prečo to tak je. Dedukuje, že s tým môžu mať čo dočinenia oblasti, kde sa väčšina týchto etnických skupín nachádza. “Vieme, že hispánske obyvateľstvo sa zvykne koncentrovať v rôznych štátoch, takže nie je rozložené po celej krajine,” povedala.
Táto dedukcia pramení zo štatistík, podľa ktorých mali štáty, kde sa hispánski Američania nachádzajú v najväčších množstvách (Kalifornia, Texas, Florida a Arizona), počas poslednej zimy zaznamenať priam devastujúci nárast v počte pacientov nakazených koronavírusom.
Za pokles očakávanej dĺžky života je podľa štúdie zodpovedný predovšetkým COVID-19. Pri hispánskych Američanoch si v roku 2020 pripisoval až 90-percentný podiel, pri Afroameričanoch 59-percentný podiel a pri belošskom obyvateľstve 68-percentný podiel.
Návrat do “normálu” potrvá niekoľko rokov
Pripomeňme, že očakávaná dĺžka života nevyjadruje konkrétne vek, kedy ľudia zomrú. Skôr ide o jeden z hlavných spôsobov, ako definovať mieru zdravia obyvateľstva.
Obecne bol za pokles očakávanej dĺžky života obyvateľstva USA najviac zodpovedný práve COVID-19. pripisuje si až 74 %, tvrdí CDC. Situácia sa síce vďaka vakcinácii začína zlepšovať, avšak stále môže trvať až niekoľko rokov, kým sa čísla dostanú na pôvodnú úroveň. Arias tvrdí, že nie je vylúčený ani ďalší pokles, pod ktorý sa môžu podpísať nové, nebezpečné varianty, ako napríklad variant Delta.
CDC udáva, že počet úmrtí na COVID-19 mal v priebehu tohto roka dosiahnúť počet 230 000. Je to síce veľa, no stále je to menej ako minulý rok, kedy na koronavírus umrelo až 375 000 ľudí. 2021 však ešte stále neskončil, čo znamená, že čísla, žiaľ, ešte porastú. Pod nárast sa však nemusí nutne podpísať len COVID-19. V USA minulý rok zaznamenali až 93 000 úmrtí z predávkovania, čo je oveľa viac ako rok predtým, kedy to bolo “len” 71 000.