Nie je bežným živým organizmom, no zároveň ani bežným robotom. Výtvor odborníkov z dvoch univerzít má na krku obrovskú pozornosť, pretože sme tu nič také vraj ešte zatiaľ nemali.
Vedcom z University of Vermont a Tufts University sa podarilo zostrojiť žijúci stroj, ktorý si v neďalekej budúcnosti nájde vcelku slušnú paletu využití od likvidácie toxických odpadov až po medicínu. Stačí ho iba naprogramovať a od tej chvíle začne robiť to, čo má.
Výskum publikoval aj vedecký online žurnál Proceedings of the National Academy of Sciences.
Xenobot je hrubý iba jeden milimeter, takže mu nerobí problém ani pohyb naprieč krvným obehom ľudského tela. Vďaka tomu sa dokáže bez akéhokoľvek vedomia chorého človeka dostať na miesta, kde má doktor s pomocou bežnej zdravotníckej techniky len veľmi ťažký prístup. Rovnako však stojí za zmienku i to, že sa v prípade potreby dokáže sám liečiť.
„Ide tu o neobvyklé živé stroje. Nie je to tradičný robot a ani známy druh živočícha, ale nová trieda: žijúci, programovateľný organizmus,“ uviedol na margo úspechu Joshua Bongard, človek z vedenia tímu vedcov, ktorí stoja za výskumom.
Hybrid medzi žabou a robotom
Xenobot bol najskôr navrhnutý na superpočítači University of Vermont, po čom nasledoval ťah biológov. Keďže už existovala digitálna podoba jeho anatomickej štruktúry, odborníkom nezostávalo nič iné, ako siahnuť po stavebnom materiáli. Tentokrát však nešlo o kov a ani žiadny plast, ale o kmeňové bunky z embrya africkej žaby.
Nadobudnutý biologický materiál vedcom poslúžil na to, aby z neho vytvorili žijúceho robota. Rozdelené bunky zostali nejaký čas v inkubátore a neskôr ich vzájomne pospájali do podoby, akú navrhol spomínaný počítač.
„Keď sme z nich vytvorili podobu tela, aké sme v prírode ešte zatiaľ nevideli, bunky začali vzájomne spolupracovať. Kožné bunky sformovali pasívnejšiu architektúru, zatiaľ čo jednorazové kontrakcie buniek srdcového svalu zabezpečili pohyb do požadovanej strany,“ uvádza oficiálny web jednej z angažovaných univerzít.
Xenobotom nie sú ale cudzie ani spontánne pohyby, pretože boli obohatené o samo-organizujúce sa vzorce správania. Z toho vplýva, že majú k dispozícii i určitú mieru slobody.
Preprava liekov aj čistenie tela
Jedným z praktických využití živých robotov môže byť napríklad preprava liekov v rámci ľudského tela, hľadanie rádioaktívnej kontaminácie alebo zbieranie mikroplastov v oceánoch. Inými slovami povedané, Xenoboty dostanú za úlohu vykonávať špinavú, pre človeka príliš komplikovanú prácu a otvoria dvere príchodu modernej medicíny, ktorá bude podstatne pokročilejšia, ako je tá dnešná.
