Nejde o žiadnu nekvalitnú imitáciu, ako je napríklad kubický zirkón, ale o niečo, čo sa diamantu podobá ako fyzickou štruktúrou, tak aj svojou chemickou kompozíciou. Nepochádza to však z prírody, ale z vedeckého laboratória, preto sa nespája s krviprelievaním.
Ani s ničením nášho životného prostredia či s astronomicky vysokými cenovkami. Syntetický diamant totiž vzniká vďaka kombinácii malého úlomku z prírodného diamantu (tzv. uhlíkové semienka), mikrovlnky a plynov, ako je napríklad metán, píše renomovaný web ScienceAlert.
“Funguje to až tak dobre, že experti vraj potrebovali prístroj, aby oddelil drahokamy z laboratória od tých prírodných, ktoré pochádzajú z baní alebo riečnych korýt.”
Here’s How It’s Possible to Make Perfect Diamonds in a Microwave https://t.co/0ekH4r8TkZ
— ScienceAlert (@ScienceAlert) April 9, 2018
Celý proces trvá asi 10 týždňov a začína položením takzvaného uhlíkového semienka do spomínaného zariadenia na ohrievanie pokrmov, kde plyny pri veľmi vysokých teplotách vytvoria takzvanú plazmovú guľu. V tej kryštalizujú atómy uhlíka, dôsledkom čoho začne vložený úlomok naberať na fyzickej veľkosti.
Lacnejší aj etickejší
Vytváranie syntetických diamantov má jednu z hlavných výhod v tom, že sa s ním spájajú podstatne nižšie náklady, ako s jeho náročným hľadaním v nespútanej prírode. Zákazníci navyše nemusia mať obavy z toho, že jeho vykopanie sprevádzalo vraždenie nevinných ľudí, ako tomu býva pri diamantoch, ktoré dostali prívlastok “krvavé”.
To môže postupom času viesť, ako bude trh s rovnako kvalitnými alternatívami z laboratórií rásť, k výraznému vplyvu na astronomicky vysoké cenovky prírodných kúskov, čo by následne spôsobilo obrovské zemetrasenie. Mnoho spoločností, ktorých dnes diamanty živia, kvôli tomu bez akýchkoľvek pochýb skrachuje.
Boom v príslušnom priemysle začne podľa odhadov odborníkov okolo roku 2026.